História

Spomíname na predchádzajúce zjazdy Odborového zväzu polície v SR

I. zjazd: V ťažkých podmienkach položené pevné základy
odľa oficiálneho protokolu sa 1. riadneho zjazdu Odborového zväzu príslušníkov ZNB v SR dňa 12. 10. 1990 v priestoroch Inštitútu FMV zúčastnilo 115 delegátov. Zastupovali 56 základných organizácií, predstavitelia desiatich ZO neprišli. Z najvyšších predstaviteľov rezortu namiesto chorého ministra prišiel jeho I. námestník Jaroslav Svěchota. Spomedzi ostatných hostí sa najväčšej úcte tešil predseda medzinárodnej policajnej centrály UISP pán Herman Lutz, ktorý aj v diskusii vystúpil ako prvý hosť. V komplikovanej situácii dvoch existujúcich národných a jedného federálneho ministerstva vnútra sa každý posun pracovného priestoru odborov presadzoval len veľmi ťažko. Najmä Ján Langoš ako vtedajší federálny minister vnútra pôsobenie odborov v polícii neuznával. I. zjazd schválil prijatie Stanov OZP, ktoré sa stali základom pre riadenie činnosti v ďalšom období. OZP položil veľký dôraz na spoluprácu so zahraničím a v  programe, ktorý zjazd schválil, dominuje o. i. aj potreba využívať pre informovanosť ZO aj vlastnú rezortnú tlač.

V archíve OZP sa uchoval prvý zviazaný ročník „občasníka“ POLÍCIE 158 (vtedajší názov) z roku 1991, vydaný pod hlavičkou „Noviny členov Odborového zväzu polície v SR“. Zaujímavé čítanie. Žiaľ, zväzok neobsahuje úplne prvé číslo, zachytávajúce samotný zrod nášho odborového zväzu. Druhé číslo reprodukuje historicky prvý Zákon SNR č. 204/1991 z 23. apríla 1991 o Policajnom zbore SR, v septembrovom čísle nájdete prvý štatút Podporného fondu OZP v SR a v októbrovom vydaní je už Zákon SNR z 25. septembra o služobnom pomere príslušníkov PZ SR aj so „slávnou“ Hlavou X., ktorá po prvý raz definovala vzťahy služobných a odborových orgánov...

II. zjazd OZP v SR: Pričasté zmeny
II. zjazd OZP v SR sa konal 27. novembra 1993 v priestoroch Akadémie PZ. Poslanci nášho najvyššieho zákonodarného zboru jeho konanie odignorovali, prišiel iba Eduard Barányi za SDĽ. Zato delegáti srdečne privítali ministra vnútra Jozefa Tuchyňu, čestného člena OZP Alojza Engliša a šéfa medzinárodnej policajnej odborovej centrály UISP Hermanna Lutza, ktorý sa medzičasom osvedčil ako verný priateľ a priaznivec slovenských odborárov. Správu o činnosti predniesol predseda Miroslav Litva, ktorý o.i. zdôraznil potrebu veľmi úzko spolupracovať s poslancami SNR, pretože sa veľmi osvedčila napríklad pri boji za prijateľnú podobu zákona č. 410 o služobnom pomere. Pozoruhodná bola časť správy, definujúca úlohu polície v demokratickom štáte. „Nedostatkom, ktorý sa nám zatiaľ javí z uhla nášho pohľadu je to,“ uviedol Litva, „že sa zatiaľ nepodarilo eliminovať vplyvy politických subjektov na hodnotenie úspešnosti alebo neúspešnosti práce jednotlivých útvarov a veliteľov. Využívam aj túto formu, aby sme apelovali na jednotlivé politické subjekty, aby si uvedomili základné postavenie PZ v demokratickom štáte. Polícia sa stáva službou všetkým občanom SR bez rozdielu rasy, politickej príslušnosti, národnosti a náboženského vyznania. Ústava garantuje občanom základné práva a občiansku slobodu, a zároveň zaručuje občanom prostredníctvom polície ochranu života, zdravia a majetku. Pri reálnom naplnení týchto ústavných práv občanov polícia musí pracovať na občianskom princípe a bez vplyvu politických subjektov z pohľadu nadstraníckosti...“

Bolo ťažké predpokladať, že čoskoro po zjazde v živote policajných odborov zasa zohrá negatívnu úlohu politika. Mečiarova vláda aj s ministrom Tuchyňom bola na jar 1994 prinútená odísť, na krátke obdobie nastúpilo provizórium Jozefa Moravčíka (a druhýkrát Ladislav Pittner), aby sa na jeseň 1994 Vladimír Mečiar opäť triumfálne vrátil. Do funkcie ministra vnútra nastúpil Ľudovít Hudek, po dvoch rokoch zasa Gustáv Krajči - takisto z HZDS.

 III. zjazd: Vlády sa ujala pravica, začal boj o sociálne istoty
III. zjazd OZP v SR sa konal nedlho po nástupe novej vlády 7. novembra 1998 opäť v priestoroch Akadémie PZ. Do kresla ministra vnútra sa po voľbách tretíkrát vrátil Ladislav Pittner. Policajný zbor bol v zvláštnej situácii. S podporou opozície a najmä vďaka silnému lobingu odborárov totiž parlament v závere obdobia Mečiarovej vlády schválil zákon o štátnej službe, ktorý sa prijatými pozmeňovacími návrhmi celkom vymkol z rúk ekonomickej réžie dominantného HZDS. Vládne hnutie otvorene priznávalo, že na naplnenie litery zákona by nemalo peniaze. Neveľmi očakávaná zásadná volebná zmena však spôsobila, že čierny Peter sa napokon ocitol v rukách Dzurindovej vlády. Rezort vnútra opätovne postihli masívne personálne zmeny. Ako sa čoskoro ukázalo, globálna poľovačka rezortu na Ivana Lexu a jeho družinu odpútavala pozornosť od riešenia iných závažnejších problémov vo vnútri rezortu. Tie sa skôr prehlbovali, pretože vláda Mikuláša Dzurindu spustila vlnu reštriktívnych opatrení v celej sociálnej oblasti. Tento trend pretrval vlastne celé osemročné obdobie pravicovej vlády. Odbory kládli pravici silný odpor, ich úsilie však nebolo vždy korunované úspechom. Trinásty plat dostali policajti po prvýkrát až v roku 2001. Ladislav Pittner v polovici svojho volebného pôsobenia odchádza do SIS, jeho následník tiež nie je dlho na horúcej stoličke a  v roku 2002 začína dlhé obdobie pôsobenia Vladimíra Palka. Časté personálne zmeny na poste ministra kvalite života v rezorte neprospeli.

IV.zjazd: Nádeje na zmenu k lepšiemu sa nenaplnili
(pozri aj mesačník POLÍCIA č. 11/2004)
V poradí IV. zjazd OZP v SR sa konal 29. októbra 2004 v hoteli SOREA v Bratislave. Mal reprezentatívne zastúpenie hostí. Prišiel prezident EuroCOP-u Heinz Kiefer aj prezident KOZ Ivan Saktor. Minister vnútra SR Vladimír Palko predniesol obsiahly prejav, zdalo sa, že medzi odbormi a služobným vedením predsa len bude možná konštruktívna komunikácia.

Toto obdobie však bolo poznačené predovšetkým odštartovanou reorganizáciou PZ v celkovo nedobrej atmosfére, spôsobenej najmä nedostatkom peňazí v rozpočte. Minister vnútra SR Vladimír Palko zlúčil operatívu s vyšetrovačkou, vznikli úrady justičnej a kriminálnej polície. Podľa slov vtedajšieho policajného prezidenta Antona Kulicha vedenie rezortu od tohto kroku očakávalo najmä zrýchlenie a skvalitnenie trestného konania, celkové zefektívnenie činnosti polície. Prax však nenapĺňala očakávania. V dôsledku reorganizácie nastal veľký, často nedobrovoľný pohyb ľudí, panovala neistota, na OO PZ bolo ešte menej ľudí ako predtým. Pre nedostatok financií a vyššiu záťaž určitých zložiek medzi policajtmi rástla nespokojnosť, množili sa odchody. Nebolo peňazí na novú policajnú techniku.

Nepolepšili si ani „občianski zamestnanci“, pretože v roku1993 neboli podpísané kolektívne zmluvy pre občianskych zamestnancov. Platili teda aj pre rok 2004 a mzdy nielenže stagnovali, ale reálne klesali. Situácia, v akej sa občianski zamestnanci ocitli, už podľa predsedu OZP v SR Miroslava Litvu „prekročila hranice únosnosti“.

Podobný vývoj bol aj v príjmoch policajtov. Odbory preto „pritvrdili“ a do sporu s vedením rezortu išli aj kvôli viacerým tvrdým, najmä však rýchlym personálnym rozhodnutiam ministra Palka. Najznámejší bol zrejme prípad prepustených pracovníkov operačných stredísk, ktorým OZP v SR poskytol právnu ochranu.

V roku 2005 sa napätie medzi odborármi a služobným vedením rezortu naďalej vyostrovalo, až vyústilo do známych protestných zhromaždení v závere roka.

V. zjazd OZP v SR (pozri úplnú informáciu v mesačníku POLÍCIA č. 10/2009)

Kedy a kde sa konali naše najdôležitejšie snemovania ?

I. riadny zjazd
12. januára 1990 sa konala ustanovujúca konferencia OZP ZNB v SR, ktorá je vlastne úplným začiatkom histórie policajných odborov po roku 1989. I. riadny zjazd našej odborovej organizácie sa následne uskutočnil 12.októbra 1990 v priestoroch Inštitútu FMV pre výchovu a vzdelávanie v Bratislave.

II. zjazd
Delegáti II. zjazdu sa stretli 27. novembra 1993 v priestoroch Akadémie PZ. Vrcholného snemovania sa zúčastnilo 83, 6%  riadne zvolených delegátov.

III. zjazd
III. zjazd OZP v SR sa konal 7. novembra 1998 takisto v priestoroch Akadémie PZ v Bratislave s účasťou 134 delegátov.

IV. zjazd
Rokovanie delegátov IV. zjazdu OZP v SR sa uskutočnilo 29. októbra 2004 v bratislavskom hoteli SOREA. Prítomných 136 delegátov zastupovalo členov 77 základných organizácií.

V. zjazd
Uskutočnil sa 8. a 9. októbra 2009 v bratislavskom hoteli SUZA