Nadriadení a ich sociálny partner

Nadriadení a ich sociálny partner

(alebo zopár typov pre nezorientovaných nadriadených)

            Príspevok je prvou časťou reakcie na požiadavku generálneho tajomníka služobného úradu, ktorú adresoval Odborovému zväzu polície Slovenskej republiky (OZP v SR) pri rokovaní k vyhodnoteniu kolektívnych zmlúv vyššie stupňa na rok 2023 za obdobie I. polroka konaného 4. júla 2023, a síce vytvorenie informačného „letáka“, aby sa v budúcnosti predchádzalo  nevedomosti nadriadených o dojednaných podmienkach v platných kolektívnych zmluvách.

            Právo združovať sa v odboroch na ochranu svojich práv, či hospodárskych alebo sociálnych prislúcha každému. Osobitnú pozornosť musíme venovať čl. 36 písm. g) Ústavy SR, podľa ktorého sa priznáva zamestnancom (príslušníkom Policajného zboru) právo na kolektívne vyjednávanie, s cieľom  uzavretia kolektívnej zmluvy. Tá predstavuje sociálny zmier medzi rovnocennými sociálnymi partnermi.

Kolektívna zmluva je v súlade s § 5 zákona č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní aktom aplikácie práva extenzívnejšim než samotný zákonný predpis. Inak povedané, určuje práva, ale aj povinnosti nad rámec zákonného predpisu stranám, ktoré sa dohodli na jej dodržiavaní.

 

1. Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi podľa § 228 zákona č. 73/1998 Z. z.

Kolektívna zmluva je výsledkom konsenzu dotknutých strán, avšak v súlade s  čl. 37 Ústavy SR nie je jedinou formou participácie zamestnancov (príslušníkov Policajného zboru)vo vzťahu k ich zamestnávateľovi (služobnému úradu). Konkrétne právne predpisy teda okrem akceptácie kolektívnej zmluvy upravujú aj ďalšie formy práv nepriamej participácie zamestnancov (príslušníkov Policajného zboru). Hovoríme o práve na spolurozhodovanie, práve na prerokovanie, ale aj o práve na informácie či práve na kontrolnú činnosť.

Tieto práva sú všeobecné a majú oporu aj v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z .z.“), a to konkrétne v § 228 zákona.

V tomto ustanovení možno vzhliadnuť príkladné zasadenie práva na spolurozhodovanie, práva na prerokovanie, práva na informácie ako aj práva na výkon kontrolnej činnosti zo strany odborových orgánov, tak ako to predpokladá nielen Európska sociálna charta, ale aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach či Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem č. 144, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154, Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91, atď.,  a v neposlednom rade aj čl. 36 a 37 Ústavy SR a samozrejme pracovno-právna teória.

Zákon č. 73/1998 Z. z. v § 228 nadriadeným  prikazuje (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.) realizovať súčinnosť s odborovými orgánmi a uskutočňovať ju najmä tým (teda nie iba tým), že vykonávajú spoločnú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov, že odborové orgány môžu vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a zároveň majú právo sa podieľať na dodržiavaní spravodlivého odmeňovania (dodržiavaní princípu ekvity), ako aj, môžu navrhovať  svojich členov do poradných orgánov (viď taktiež  čl. 1 ods. 4 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2023) a iné.

Z dikcie ustanovenia § 228 zákona č. 73/1998 z. z., vyplýva, že odborový orgán má právo na súčinnosť, teda má fakultatívnu možnosť toto právo využiť, resp. nevyužiť. Ak však toto právo využije, nadriadený musí príslušnému odborovému orgánu umožniť tieto formy súčinnosti zrealizovať. Nadriadený nemá zákonnú možnosť nevyhovieť odborovému orgánu vykonať súčinnosť, ak o ňu odborový orgán požiada.

Je mylné sa zo strany nadriadených domnievať (tak ako tomu mimochodom bolo nedávno), že majú možnosť alternatívy, a teda aj nevyhovieť žiadosti odborového orgánu podľa § 228 zákona č. 73/1998 Z. z.

K forme komunikácie medzi odborovým orgánom a nadriadeným dodávame, že zákon túto neupravuje a ponecháva ju na autonómnu dispozíciu oboch strán. Je preto na sociálnych partneroch, akú formu komunikácie si v predmetnom vhodnom čase určia.   

K frekvencii realizácie foriem súčinnosti podľa § 228 zákona č. 73/1998 Z. z. uvádzame, že od počiatku sociálneho dialógu je úlohou sociálnych partnerov na konkrétnych úrovniach (viď čl.1 ods. 4 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2023)  určiť si tzv. „vhodný čas“ realizácie zmienených zákonných povinností nadriadených príslušníkov Policajného zboru voči odborovému orgánu, a teda aj periódu vykonávania týchto prerogatív z jeho strany.

 

2. Kolektívna zmluva

Charakter kolektívnej zmluvy

Je v záujme zamestnávateľa, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“), zastúpeného príslušným ministrom, ako aj OZP v SR, aby došlo k naplneniu § 229 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., a síce k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy. Aj zamestnávateľ by mal vidieť výhody uzatvorenia kolektívnej zmluvy, keďže je neodškriepiteľné, že vo vzťahu k zamestnancom (príslušníkom Policajného zboru) ide nielen o motivačný ale aj o stabilizačný prostriedok, a to bez nutnosti „otvárania“ zákona a legislatívnych zmien.  

Obe strany, OZP v SR ako aj MV SR, vstupujú do rokovaní o kolektívnom vyjednávaní s cieľom a za použitia princípu extenzie, princípu rovnakého zaobchádzania a princípu proporcionality upraviť rozšírenie výhodnejších podmienok pre zamestnancov (príslušníkov Policajného zboru) oproti zákonnému predpisu.

Výsledkom posledného kolektívneho vyjednávania medzi OZP v SR a MV SR bolo uzatvorenie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2023 (ďalej len „Kolektívna zmluva“). Zamestnávateľ (služobný úrad) a OZP v SR podpisom kolektívnej zmluvy na seba prevzali povinnosti nad rámec zákona a zároveň akceptovali práva, ktoré im takto vznikli. MV SR znenie Kolektívnej zmluvy vydalo ako vykonávací právny predpis ministerstva.

Podstatou extenzívnej povahy kolektívnej zmluvy je rozširovanie zákonom určených práv a povinností,  tak na strane zamestnancov (príslušníkov Policajného zboru), ako aj na strane zamestnávateľa (služobného úradu). Kolektívna zmluva určuje nové práva a povinnosti obom stranám tohto zmluvného vzťahu bez toho, aby ich v takej či onej podobe a rozsahu zákon poznal.  Ide o prenesenú záväznosť jej obsahu zo zákona, a teda ona sama neprecizuje zákon, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom (služobným úradom) a zamestnancom (príslušníkom Policajného zboru) a nemá ani povahu podzákonného právneho predpisu ale sama je prameňom práva.

Prax pri realizácií ustanovení kolektívnej zmluvy

Kameňom úrazu aplikácie Kolektívnej zmluvy v praxi v nadväznosti na zákon                           č. 73/1998 Z. z. sú hlavne povinnosti, ktoré z nich plynú zamestnávateľovi (služobnému úradu), tým aj na jednotlivých úrovniach nadriadeným príslušníkom Policajného zboru.

Je zarážajúce, že každoročne sa opakujúce už rutinné povinnosti obsiahnuté v Kolektívnej zmluve si nevedia niektorí nadriadení poriadne osvojiť a následne uplatniť v praxi právne správne. Nadriadení totiž po viac ako troch desaťročiach stále pravidelne zabúdajú alebo jednoducho sa doposiaľ nenaučili, že Kolektívna zmluva predstavuje inštitút sui generis a je prameňom práva rovnocenným ako ktorýkoľvek iný zákon. Nie je a nikdy ani nebola interným predpisom MV SR.

Poďme si postupne rozobrať niektoré nadriadenými neuplatňované alebo nesprávne uplatňované ustanovenia Kolektívnej zmluvy. Pre lepšiu čitateľnosť ich usporiadame do manuálu ako pri internetovej objednávke –  Často kladené otázky J (pre nerozumejúcich americky – Frequently asked questions :-D):

 

Otázka č.1:  KTO BUDE ČLENOM PORADNÝCH ORGÁNOV A KOMISIÍ NA STRANE ODBOROVÉHO ORGÁNU?

Čl. 1 ods. 2 Kolektívnej zmluvy explicitne vymedzuje na koho sa pôsobnosť Kolektívnej zmluvy  vzťahuje a koho táto zaväzuje a komu dáva oprávnenia.

Na jednej strane je týmto subjektom MV SR, ktoré zaviazal svojím podpisom minister a na strane druhej je ním OZP v SR ako zastupiteľský subjekt príslušníkov Policajného zboru v služobnom pomere k MV SR. MV SR na seba prevzalo povinnosti vyplývajúce z Kolektívnej zmluvy a zaviazalo sa ich prostredníctvom nadriadených príslušníkov Policajného zboru aj plniť.

Čl. 1 ods. 4 Kolektívnej zmluvy príkladmo uvádza štruktúry hierarchie pôsobenia nadriadených v MV SR a štruktúru ich sociálnych partnerov.

Toto ustanovenia možno rozviesť nasledovne:

• sociálnym partnerom v najnižšom stupni riadenia s personálnou právomocou je predseda základnej organizácie, ktorá pôsobí na útvare nadriadeného (napr. okresný riaditeľ, riaditeľ NCODK PPZ, riaditeľ NAKA PPZ, atď.), a zároveň je na danej komunikačnej úrovni umiestnený aj každý nadriadený, ktorý sa nachádza v pôsobnosti nadriadeného s danou personálnou právomocou,
• sociálnym partnerom v druhom stupni riadenia s personálnou právomocou (napr. krajský riaditeľ) je predseda krajskej rady alebo predseda Rady útvarov MV SR a Prezídia Policajného zboru,
• sociálnym partnerom v najvyšších stupňoch riadenia s personálnou právomocou (minister vnútra Slovenskej republiky, štátnych tajomníkov MV SR, generálneho tajomníka služobného úradu MV SR a prezidenta Policajného zboru) je predseda OZP v SR alebo podpredseda OZP v SR.

Subjekty zamestnávateľa (služobného úradu) uvedené v čl. 1 ods. 4 Kolektívnej zmluvy menujú do svojich poradných orgánov a komisií ale i poradných orgánov a komisií kreovaných ich podriadenými v ich riadiacej pôsobnosti SVOJHO odborového partnera v podobe predsedu organizácie v ich pôsobnosti na danom stupni riadenia.

ODPOVEĎ NA OTÁZKU Č. 1: AK SA PORADNÝ ORGÁN KREUJE NA ÚROVNI NAPR. OKRESNÉHO RIADITEĽA, RIADITEĽA NCODK PPZ, RIADITEĽA NAKA PPZ ALEBO ORGANIZAČNÝCH ZLOŽIEK V ICH PÔSOBNOSTI, ČLENOM PORADNÉHO ORGÁNU ZA OZP V SR JE PREDSEDA PRÍSLUŠNEJ ZÁKLADNEJ ORGANIZÁCIE.

 

OTÁZKA Č.2: V AKEJ POZÍCIÍ VYSTUPUJE ZÁSTUPCA ODBOROVÉHO ORGÁNU NA ZASADNUTÍ PORADNEHO ORGÁNU ALEBO KOMISIE?

V nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenie zástupcu odborového orgánu do poradných orgánov a komisií podrobnejšie upravuje čl. 3 ods. 5 Kolektívnej zmluvy.

Sociálny partner – zástupca odborového orgánu  je:

• riadnym členom poradného orgánu – nie hosťom, nie čestným členom, ani iným subjektom;
• nereprezentuje žiaden riadiaci úsek v pôsobnosti nadriadeného s personálnou pôsobnosťou, ale reprezentuje príslušníkov Policajného zboru a civilných zamestnancov pracujúcich v personálnej pôsobnosti nadriadeného.

OZP v SR je odborovým zväzom s vlastnou právnou subjektivitou od roku 1991, pričom v kolektívnych vzťahoch vystupuje ako jeden zo subjektov štátnozamestnaneckých vzťahov služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, ktorý nie je podriadený nadriadenému ako jemu rovnocennému subjektu pracovného práva. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že nadriadený nemôže od rovnocenného subjektu pracovného práva, svojho sociálneho partnera vyžadovať referovanie a predkladanie návrhov o tom, ako a v akom rozsahu bude pôsobiť odborová organizácia.

ODPOVEĎ NA OTÁZKU Č. 2: ZÁSTUPCA ODBOROVÉHO ORGÁNU  JE RIADNYM ČLENOM PORADNÉHO ORGÁNU ALEBO KOMISIE ZRIADENEJ NADRIADENÝM, NIE HOSŤOM, ANI ČESTNÝM ČLENOM ČI INÝM SUBJEKTOM.

 

OTÁZKA Č. 3:  SLUŽOBNÉ VOĽNO V AKOM ROZSAHU PRINÁLEŽÍ ZÁSTUPCOVI ODBOROVÉHO ORGÁNU?

Fenomén nezmyselného spájania a všakovakého mixovania postavenia a úloh príslušníka Policajného zboru – zástupcu odborového orgánu podľa jeho služobného zaradenia a popisu služobnej činnosti s jeho pôsobením v štruktúrach OZP v SR je správny JEDINE z toho pohľadu, že nadriadený má povinnosť pri ukladaní povinností takémuto podriadenému brať v úvahu okrem povinností určených podriadenému v § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., aj tie, ktoré mu vyplývajú zvolením do riadiacich štruktúr OZP v SR.

Na tieto povinnosti zákonodarca pamätal a ich plnenie zakotvil v § 226 ods. 3, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a následne sociálni partneri nad rámec § 226 ods. 3, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. rozšírili v čl. 3 ods. 16 a ods. 17 Kolektívnej zmluvy vo forme poskytnutia služobného voľna na administratívnu činnosť konkrétnym funkcionárom OZP v SR.

Zákon č. 73/1998 Z. z.  nehovorí o väčšej či menšej povinnosti, dôležitejšej či menej dôležitej, závažnejšej či menej závažnej, len jednoznačne konštatuje, že policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

Uvedené ustanovenie so rozmeníme na drobné:   

• policajtom zvoleným do funkcie v odborových orgánoch sa má na mysli akýkoľvek policajt, ktorého kolegiátny orgán OZP v SR na stanovenej úrovni zvolil do funkcie v odborovom orgáne. Nejde teda len napr. o predsedu základnej organizácie OZP v SR ale aj o akéhokoľvek iného člena OZP v SR vo volenej funkcii;

 

• sa udelí služobné voľno – zákonodarca nedáva nadriadenému možnosť rozhodnúť sa, či služobné voľno udelí alebo neudelí, ak funkcionár OZP v SR oznámi potrebu jeho udelenia. Úlohou nadriadeného nie je diskusia o téme, ale udelenie služobného voľna. Ak by sme išli do extrému, voľno je nadriadený povinný udeliť aj v prípade, ak by nastal dôležitý záujem služby na výkon inej služobnej činnosti. V Kolektívnej zmluve je následné uvedený rozsah a podmienky kontroly udeľovania služobného voľna, keďže zákon takýto inštitút kontroly nepozná.  

 

• nárok na služobný plat znamená, že MV SR je zákonom zaviazané poskytnúť služobný plat policajtovi, ktorý využil inštitút podľa § 226 ods. 3, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.

 

• nevyhnutne potrebný čas je temporálnym úsekom, počas ktorého funkcionár OZP v SR vykonáva činnosť, ku ktorej smerovalo udelené služobné voľno.

Čl. 3 ods. 16 a ods. 17 Kolektívnej zmluvy upravuje nad rámec zákona udelenie služobného voľna na administratívnu činnosť, a to v rozsahu podľa pôsobenia oznamujúceho zástupcu v štruktúre OZP v SR ako aj podľa počtu členov.

Aplikáciu inštitútov z rôznych prameňov práva si nemožno zamieňať.

ODPOVEĎ NA OTÁZKU Č. 3: Napríklad ak je predseda základnej organizácie OZP v SR zároveň zvoleným predsedom krajskej rady OZP v SR, počet členov jeho základnej organizácie OZP v SR je 120 a v danom mesiaci sa koná zasadnutie Predsedníctva OZP v SR a Rady predsedov základných organizácií OZP v SR v počte dvoch pracovný dní má:                                                                  

– ako predseda krajskej rady OZP v SR podľa čl. 3 ods. 16 Kolektívnej zmluvy nárok na 3 dni služobného voľna v počte 8 hodín v každom pracovnom dni,

– ako predseda základnej organizácie OZP v SR s počtom nad 100 členov podľa čl. 3 ods. 17 Kolektívnej zmluvy nárok na 2 dni v počte 8 hodín

– podľa § 226 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. na dobu potrebnú, pričom v tomto prípade sa jedná o dva pracovné dni.

Záver

Na záver rekapitulejeme najpodstatnejšie z celého príspevku – OZP v SR je občianske združenie s vlastnou právnou subjektivitou, ktorú získalo zaevidovaním na MV SR, je jedným zo subjektov sociálneho dialógu a nie je súčasťou zamestnávateľa (služobného úradu), ani nadriadenou či podriadenou zložkou zamestnávateľa (služobného úradu), je mu na rôznych stupňoch riadenia rovným.

Napriek tomu, že členstvo v OZP v SR je „LEN“ dobrovoľné, pri správnom morálnom kompase by malo byť minimálne morálne „POVINNÉ“.

Benefity obsiahnuté v kolektívnych zmluvách sú zo solidárnosti, na ktorú pamätal ešte zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, aplikované na každého príslušníka Policajného zboru. Zákon bol ale kreovaný v čase, kedy kolektívnu solidárnosť nebolo možné spochybniť, a preto automaticky pamätal na všetkých.

Dnes sú u nás však časy iné, prístup príslušníkov Policajného zboru a civilných zamestnancov sa zmenil, značne zindividualizoval, nie sú členmi odborov a každý z nich už pamätá len na svoje VLASTNÉ záujmy, svoj VLASTNÝ prospech a svoje VLASTNÉ výhody. Tento vývoj je ale cestou do záhuby, nie pre zamestnávateľov, nie pre obrovské nadnárodné korporáty, či menších vnútroštátnych súkromníkov a orgány verejnej správy, ale pre nás, tisícky jednoduchých zamestnancov (príslušníkov Policajného zboru), a to kvôli tým z nás, ktorí sa uspokojíte s minimálnym „prospechom“, ktorý Vám ako jednotlivcom Váš zamestnávateľov (služobný úrad) vo svojej blahosklonnosti poskytne. A áno, pre nevercov, aj policajt je občan a zamestnanec.

Naša individualita a neschopnosť spojiť sa do jedného celku so spoločnými záujmami a spoločnými snahami, ktorým môžeme dosiahnuť úroveň, ktorú sme si možno my u nás ani nikdy nepredstavovali, ale ktorá je pri odborovej organizovanosti západných a severských krajín už roky samozrejmou (vyspelé krajiny ktoré sú nám dávané v iných prípadoch ako príklad), vytvára z nášho prostredia raj akým je Kongo pre moderné „eko“ technologické spoločnosti.

Vážení neodborári, ste skutočne takí? Alebo ste len nepochopili podstatu odborového zväzu.  Možno nebola príležitosť Vám ju dostatočne vysvetliť. Sme presvedčení, že po prečítaní týchto pár riadkov je niečo ozrejmené, a preto Vás vyzývame, neokrádajte svoje rodiny, manželky a deti, len tým, že nie ste odborári, neochudobňujte sa tým, že ste presvedčení, že sami dosiahnete u zamestnávateľa (služobnom úrade) viac. Pri základnej logike,  viete, že je to hlúposť. A keby ste si mysleli, že stať sa členom je stratou slobody, ste na omyle, lebo čím viac nás bude, tým OZP v SR vyjedná v kolektívnych zmluvách lepšie podmienky pre nás všetkých a budeme vo vzťahu k zamestnávateľovi (služobnému úradu) slobodnejší a možno „získame i celý svet“.