Predseda OZP v SR Pavol Paračka končí po necelých 35 rokoch služby v Policajnom zbore

Odborový zväz polície v SR bude mať od 21. marca 2025 nového predsedu. Súčasný predseda plukovník Mgr. Pavol Paračka už v najbližších voľbách nekandiduje a odchádza aj z Policajného zboru. S akými pocitmi odchádza, čo považuje za svoj najväčší úspech a čo sa naopak nepodarilo presadiť? Prezradil v exkluzívnom rozhovore pre noviny POLÍCIA, ktorého časť si môžete prečítať aj tu. 

Pán predseda, 21. marca 2025 sa budú konať voľby nového vedenia OZP v SR, no v zozname kandidátov vaše meno chýba. Prečo ste sa rozhodli nekandidovať a po skoro 35 rokoch oznámili svoj odchod z Policajného zboru?

V živote prichádza tá chvíľa, keď je čas prísť a aj čas odísť. Myslím si, že je čas dať možnosť inej generácii, ktorá vie osloviť aj mladých. Ja sa na túto úlohu už necítim, ale chcem aby sa OZP v SR ďalej rozvíjal a preto ho musia viesť ľudia, ktorí akceptujú dobu v ktorej žijeme a ktorí budú rešpektovaní novou generáciou, ktorá musí prísť aj do odborov.

S akými pocitmi budete odchádzať z funkcie predsedu OZP v SR?

S pocitom nedokončenej práce. Nie všetko, čo som si predsavzal, sa podarilo uskutočniť, a to najmä v dôsledku rôznych kríz, ktoré ovplyvnili našu činnosť. Často sme museli reagovať na nepredvídané situácie, čo nám neumožnilo pracovať tak, ako sme si predstavovali.

Počas môjho pôsobenia som mal možnosť spoznať ľudí nielen po profesionálnej, ale aj po osobnostnej stránke – niektorí ma príjemne prekvapili, iní naopak sklamali. Taký je však život. Bohužiaľ celý tím, s ktorým som začínal sa mi postupne obmenil, čo znemožnilo vytvoriť nejakú dlhodobú koncepciu smerovania odborového zväzu. Na druhej strane ešte častejšie dochádzalo k zmenám na strane nášho sociálneho partnera, menili sa ministri vnútra aj prezidenti PZ, čo komplikovalo systematickú komunikáciu a dosahovanie zlepšení v podmienkach pre policajtov.

Najviac ma však mrzí krátkodobá pamäť niektorých našich odborárov, ktorí si už nepamätajú, čo všetko sa nám podarilo dosiahnuť. Rovnako tak slabá komunikácia medzi predsedami krajských rád a jednotlivými členmi krajských rád.

Čo považujete za svoj najväčší úspech, čo sa Vám podarilo presadiť?

Jedným z mojich najväčších úspechov je, že sa nám podarilo udržať stabilnú členskú základňu a napriek odchodom z Policajného zboru ju dokonca rozšíriť. Dnes máme viac ako 10 200 členov, čo potvrdzuje, že odbory majú v polícii stále silné postavenie a dôveru príslušníkov.

Za významný krok považujem aj zrušenie povinnosti nosiť menovky na uniformách. Toto opatrenie výrazne zvýšilo bezpečnosť a dôstojnosť policajtov. Bohužiaľ, až opakované osobné útoky na policajtov a ich rodiny ukázali, aké rizikové bolo toto nariadenie, no podarilo sa nám ho úspešne zrušiť.

 

Veľkým úspechom je aj zachovanie a posilnenie novín POLÍCIA ako silného komunikačného nástroja odborov. Od roku 2022, vďaka novej redakcii, sme výrazne zvýšili ich kvalitu a využívame ich na transparentné informovanie nielen našich členov, ale aj širokej verejnosti. Policajti tak majú dôveryhodný zdroj informácií o dianí v zbore a odboroch.

Významnú úlohu zohrávame aj v právnej ochrane našich členov. Podarilo sa nám úspešne obhájiť viaceré prípady, kde boli policajti vystavení neprimeranému tlaku, a vyhrali sme viacero súdnych sporov, ktoré potvrdili ich práva. Právna ochrana je jedným z pilierov našej činnosti a viackrát sa ukázalo, že bez nej by boli mnohí policajti v ťažkých situáciách nechránení.

Kde naopak vidíte rezervy do budúcna?

Rezervy sú hlavne v lepšej komunikácii medzi jednotlivými úrovňami OZP v SR – od predsedov krajských rád smerom k predsedom základných organizácií.

Ďalšou veľkou výzvou je prilákanie mladších policajtov do odborov. Nová generácia sa musí cítiť byť súčasťou OZP v SR a chápať význam odborov.

Ktoré obdobie bolo pre Vás ako predsedu OZP v SR najnáročnejšie?

Každé obdobie malo svoje výzvy, ale medzi najnáročnejšie patrilo jednoznačne obdobie pandémie COVID-19. Celá spoločnosť bola vtedy rozdelená a rovnako to bolo aj medzi policajtmi – boli takí, ktorí sa chceli očkovať a testovať  a takí, ktorí s tým nesúhlasili. Ako odbory sme museli hľadať spôsob ako komunikovať s oboma skupinami a zabezpečiť, aby nedošlo k zbytočným konfliktom a narušeniu vzájomných vzťahov, čo sa nám aj podarilo.

Rovnako náročné bolo prakticky počas celého môjho pôsobenia vyvracať dezinformácie o zmenách v zákone č. 328/2002 Z. z o sociálnom zabezpečení policajtov. Neustále sa objavovali fámy, že sa výsluhové dôchodky znižujú alebo že sa chystajú zásadné zmeny, čo spôsobovalo medzi policajtmi veľkú neistotu. Museli sme systematicky vysvetľovať, že nič také sa nepripravuje.

Ďalším náročným obdobím bolo rokovanie o škrtoch civilných miest v Policajnom zbore. Hoci sme sa s ministrom Mikulcom v roku 2022 dohodli na určitých opatreniach, niektorí riadiaci pracovníci PZ prijali extrémne submisívny postoj a bez akejkoľvek analýzy začali škrtanie miest, aj keď objem práce zostal rovnaký.

S ktorým ministrom sa Vám najlepšie spolupracovalo?

Každý minister vnútra mal svoj štýl riadenia a prístup k odborom, takže spolupráca bola vždy do určitej miery špecifická. Nedá sa povedať, že by sme s niektorým ministrom boli vždy na jednej vlne, ale ak mám vyzdvihnúť niekoho, s kým bola komunikácia konštruktívna, bol to napríklad Ivan Šimko. Možno aj preto, že vo funkcii nevydržal dlho, mám na neho v tomto smere pozitívne spomienky. (smiech)

V čom vidíte zmysel fungovania odborov v polícii?

Odbory v polícii zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane práv a oprávnených záujmov policajtov a civilných zamestnancov rezortu vnútra. Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby sa so zamestnancami zamestnávateľa u ktorého vznikli zaobchádzalo spravodlivo, aby mali rovnaké podmienky na výkon služby a aby neboli vystavení neprimeranému tlaku zo strany nadriadených. Policajt, na rozdiel od iných zamestnancov, nemôže štrajkovať, nemôže sa brániť bežnými mechanizmami a preto je dôležité, aby existovala organizácia, ktorá bude zastupovať jeho záujmy a dohliadať na dodržiavanie pravidiel zo strany vedenia a celou svojou váhou autority ochraňovala ochrancov.

Významnú úlohu odbory zohrávajú v kolektívnom vyjednávaní. Každoročne prebiehajú rokovania so sociálnym partnerom, kde sa riešia otázky zvyšovania platov, sociálnych benefitov, pracovných podmienok a celkového nastavenia systému odmeňovania v polícii a rezorte vnútra. Nie je to len o valorizácii platov, ale aj o ďalších zmenách, ktoré majú dlhodobý dopad na službu policajtov, horských záchranárov a prácu civilných zamestnancov. Často sa však stáva, že počas roka nikto žiadne pripomienky ku kolektívnym zmluvám nevznáša, a keď príde čas kolektívneho vyjednávania, zrazu sa objaví veľké množstvo požiadaviek. Aj preto je dôležité viesť tieto diskusie systematicky a nielen vtedy, keď už je čas na uzavretie dohody.

Jedným z najzásadnejších aspektov odborovej činnosti je právna ochrana policajtov. Príslušníci polície sa pri výkone služby často dostávajú do situácií, keď sú konfrontovaní s rôznymi obvineniami či disciplinárnymi konaniami, a v takých chvíľach sa im môže otočiť chrbtom aj samotný systém. Odbory v týchto prípadoch poskytujú právnu ochranu, aby sa policajti mohli brániť. Doslova im podávame pomocnú ruku. Viackrát sa už stalo, že vďaka odborom sa podarilo vyhrať súdne spory, ktoré by inak mohli viesť k neprávom udeleným trestom alebo strate zamestnania.

Okrem týchto základných funkcií majú odbory aj významnú úlohu pri organizovaní rôznych podujatí, ktoré prispievajú k utuženiu kolektívu a vytváraniu dobrých vzťahov medzi príslušníkmi polície. Tento systém je historicky overený a ak zamestnávateľ zlyháva potom dochádza k tragickým situáciám, pričom by len stačilo, aby možno kolega poznal kolegu na oddelení.  Hoci niektorí vnímajú odbory len ako inštitúciu na presadzovanie pracovných podmienok, ich činnosť zahŕňa aj športové, spoločenské či kultúrne podujatia, ktoré pomáhajú budovať tímového ducha a prispievajú k lepšej atmosfére na pracoviskách. Funkcionári ZO  sa však musia pozerať na svoju činnosť komplexne a uvedomovať si, že nie sú len organizátormi výletov či plesov, ale musia zodpovedne pristupovať k primárnym úlohám odborov.

Zmysel odborov teda nie je len v kolektívnom vyjednávaní alebo právnej ochrane, ale aj v celkovej starostlivosti o členov a vytváraní podmienok na to, aby sa policajti mohli sústrediť na svoju prácu bez zbytočných obáv o svoju budúcnosť. Odbory v polícii si od svojho vzniku prešli náročnými obdobiami, keď sa ich snažili obmedziť alebo oslabiť, no aj napriek tomu sa im podarilo udržať svoju pozíciu. Dnes je dôležité, aby si policajti uvedomovali ich význam a aktívne sa zapájali do ich činnosti, pretože len silné a jednotné odbory môžu efektívne chrániť ich práva.

A ako pristupovať ku funkcionárom PZ, ktorý často nerozumejú, prečo sú odbory aj pre nich dôležité?

Často sa stretávame s tým, že niektorí funkcionári nerozumejú odborovým právam alebo ich vnímajú ako prekážku vo výkone riadenia. Pravdou však je, že aj funkcionár je zamestnanec, ktorý má svoje práva a nie je vo funkcii na základe dedičstva, či donačnej listiny. V zahraničí je bežné, že aj riadiaci pracovníci sú súčasťou odborov, pretože aj ich záujmy potrebujú byť chránené.

Niekedy sa stáva, že funkcionári sa boja otvorene podporovať odbory, pretože sa obávajú, že by to mohlo ohroziť ich postavenie. To však nie je správny prístup. Odbory nie sú protivníkmi vedenia, ale partnerom, ktorý zastupuje všetkých policajtov. Funkcionári by si mali uvedomiť, že aj oni raz môžu potrebovať pomoc a preto by odbory nemali vnímať ako hrozbu, ale ako nástroj na zabezpečenie stability a spravodlivých pracovných podmienok. Správne fungovanie odborov je preto v záujme všetkých – radových policajtov aj ich nadriadených.

Prečo ste ako mladý človek vstúpili do OZP v SR a ako ste sa dostali do funkcie predsedu?

Keď som začínal na obvodnom oddelení, členstvo v odboroch bolo vnímané ako samozrejmá súčasť kolektívu – skoro všetci sme boli členmi OZP v SR, nikto neriešil, či sa to oplatí, bralo sa to ako normálne. Mal som 22 rokov a neuvažoval som nad výhodami, videl som v tom zmysel a považoval som to za prirodzenú súčasť policajného života. Pravidelne som sa zúčastňoval členských schôdzi, na ktorých sa viedli dlhé diskusie až do neskorých večerných hodín.

K aktívnejšiemu pôsobeniu v odboroch ma po 20-tich rokoch členstva priviedol Jozef Repel, predseda základnej organizácie v Poprade, ktorý ma oslovil, či by som nechcel byť členom výboru a mať na starosti právnu ochranu. Neskôr som sa stal podpredsedom základnej organizácie a následne podpredsedom OZP v SR.

Keď som sa mal pracovne presunúť do Bratislavy ako podpredseda, som sa pýtal manželky, či s tým súhlasí, pretože sme vedeli, že to ovplyvní náš rodinný život. Zhodli sme sa, že to zvládneme, ak to má pomôcť policajtom. Po mojom nástupe za podpredsedu OZP v SR som však videl, že sa nehýbeme – chýbala aktivita vo vzťahu k služobnému úradu, ministerstvu či vedeniu rezortu. Vtedajší predseda v podstate len čakal, kto mu zavolá.

Po roku som bol oslovený, či by som nešiel kandidovať na post predsedu. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale cítil som, že je potrebné, aby sa OZP v SR posunul dopredu a aby sa začali riešiť skutočné problémy policajtov. A tak som sa dostal do tejto funkcie. Mojím cieľom bolo vždy pracovať pre policajtov a hájiť ich záujmy, aj keď to často znamenalo boj s veternými mlynmi.

Čo by ste zaželali svojmu nástupcovi?

Svojmu nástupcovi želám veľa síl, duševnej pohody a správnych rozhodnutí. Funkcia predsedu OZP v SR je veľmi náročná a často plná kompromisov. Je dôležité, aby nový predseda dokázal odolávať tlakom, zachoval si nadhľad.

Ako predseda OZP v SR pôsobíte aj ako člen Predstavenstva KOZ SR a člen Hospodárskej a sociálnej rady. Ako hodnotíte fungovanie KOZ SR a zastúpenie zamestnancov na tripartite?

KOZ SR funguje na demokratických princípoch a rozhodovaní berie do úvahy široké spektrum odborových zväzov s rôznymi záujmami. Aj keď nie vždy vieme presadiť všetko, čo by sme chceli, dôležité je, že odbory majú v tripartite zastúpenie a môžu obhajovať práva zamestnancov.

Čo sa týka samotnej tripartity, dlhodobo vnímam problém v nastavení zastúpenia zamestnávateľov a zamestnancov. Sú určené určité pravidlá reprezentatívnosti, ale nie som presvedčený, že je správne, aby medzi zamestnávateľmi bolo zastúpenie také silné. Navyše, v niektorých prípadoch sa do tripartity dostávajú aj subjekty prezentované ako zástupcovia zamestnancov, ktoré reálne nespĺňajú kritériá širokej reprezentatívnosti, ale ich tam niekto presadil na politickej úrovni. To potom oslabuje vyjednávaciu pozíciu skutočných zástupcov zamestnancov.

Rezervy však vidím aj v mobilizácii našich vlastných členov. Stáva sa, že keď je potrebné vyjadriť nesúhlas s opatreniami, mnohí zostávajú pasívni a spoliehajú sa na to, že ich niekto zastúpi. Často sa objavuje nedostatok vôle zapojiť sa do protestných aktivít, hoci v súkromných rozhovoroch sú ľudia nespokojní. Toto je veľká úloha najmä predsedov základných organizácií, ktorí by mali aktívnejšie pracovať s členskou základňou a motivovať ju k väčšej angažovanosti. Bez aktívnej podpory zo strany členov je však ťažké vyvíjať silný tlak na zlepšenie podmienok.

Plánujete si ponechať miesto v Predstavenstve KOZ SR a v HSR aj po skončení mandátu predsedu OZP v SR?

Nie, keďže končím na čele OZP v SR, automaticky tým končí aj moje pôsobenie v Predstavenstve KOZ SR a v Hospodárskej a sociálnej rade.

Ako vidíte ďalšie pokračovanie spolupráce s našimi zahraničnými partnermi, napríklad v EuroCope?

Medzinárodná spolupráca je pre OZP v SR dôležitá, pretože umožňuje výmenu skúseností a prístup k riešeniam, ktoré fungujú v iných krajinách. EuroCop zohráva v tomto smere významnú úlohu, pretože združuje odborové organizácie policajtov z viacerých európskych štátov a poskytuje priestor na diskusiu o spoločných problémoch, ako sú pracovné podmienky, legislatíva či bezpečnostné výzvy.

Okrem spolupráce v rámci EuroCop je dôležité obnoviť a posilniť naše vzťahy s nemeckým Odborovým zväzom polície (GdP), s ktorým sme mali v minulosti veľmi dobré kontakty a ktorý nám pomáhal pri formovaní odborového hnutia v slovenskej polícii. Rovnako dôležitá je aj spolupráca s Nezávislým odborovým zväzom Polície ČR (NOS PČR), keďže Česká republika čelí podobným problémom v oblasti náboru nových policajtov či pracovných a finančných podmienok.

Pokračovanie rozhovoru nájdete v novinách POLÍCIA č. 3/2025.