Skryté formy nátlaku na pracovisku
Mobbing a bossing ako dôvody odchodu z práce, ktoré nie sú vždy na prvý pohľad viditeľné
Hrozí vám odchod z práce, zmena alebo ste už na ceste k odchodu? Skutočný dôvod za tým môže byť iný, než si myslíme alebo ako sa prezentuje navonok. Nie vždy to, čo má charakter opodstatnenia a dá sa obsahom spätne overiť, znamená aj realitu, skutočnosť.
Reč je o nepochopiteľnom, nespravodlivom dôvode vašej zmeny – v podobe presunu do inej kancelárie, na iné pracovisko alebo rovno ukončenia pracovného pomeru formou výpovede. Pracovná atmosféra je napätá, sociálne vzťahy narušené. Samozrejme, z pohľadu niektorých nadriadených, vedúcich alebo kolegov ide výhradne o vaše neprijatie ich „podloženého dôvodu“ na vašu zmenu pracoviska alebo odchodu z práce.
Dožadujete sa vysvetlenia, pomoci, spravodlivosti – a nemáte sa na koho obrátiť. Ostávate s nezodpovedanými otázkami a s pocitom nespravodlivosti v tom sami.
Každý máme svoju právnu aj ľudskú hodnotu, ktorú nie každý rešpektuje a zohľadňuje. Prejavuje sa napríklad v obsahu a spôsobe komunikácie, v správaní a činoch voči našej osobe. Nežiaduce formy týchto prejavov sú po čase viditeľné a zrejmé aj pre pracovné okolie, pre našich kolegov.
Skoro každý o tom v práci vie, vidí, čo sa deje – a prečo mlčí? Vysvetlením môže byť strach. Strach z prehovorenia. Strach, že prídeme o zamestnanie. Strach zo straty vlastnej hodnoty. Strach, aby sme sa nestali obeťou šikany, mobbingu alebo bossingu.
Vysoké percento sa spája práve so strachom v súvislosti so stratou práce. A má to význam – zo samotnej podstaty našej existencie, platenia úverov, hypoték na bývanie, zabezpečenia a starostlivosti o rodiny a deti.
Do akej miery sme ochotní a hlavne schopní znášať nežiaduce dianie na pracovisku, ktoré tomu predchádza? Negatívnu atmosféru, nefunkčné sociálne vzťahy s kolegami, neetickú komunikáciu, správanie bez rešpektu voči našej osobe – a vôbec, rannú nechuť vstať, premôcť sa a ísť do práce?
Mobbing a bossing ako dôvody odchodu z práce, ktoré nie sú vždy na prvý pohľad viditeľné
V pracovnom prostredí sa najčastejšie stretávame s mobbingom a bossingom. Výskyt mobbingu sa spája s vysokým percentom nezamestnanosti daného kraja či regiónu, počas skúšobnej doby pracovníka, a tiež v zamestnaniach, kde sa za účelom hospodárenia znižujú stavy zamestnancov. Býva aj tam, kde na konkrétnu pracovnú pozíciu už čaká náhrada.
-
Mobbing sa deje medzi kolegami navzájom, na úrovni kolega voči kolegovi.
-
Bossing predstavuje správanie nadriadeného alebo šéfa voči jednému zamestnancovi alebo skupine zamestnancov.
Mobbing má viacero fáz. Začiatok prvej býva veľmi nenápadný. Zvyčajne mu predchádza konflikt – nezhoda či výmena názorov medzi dvoma alebo viacerými zamestnancami, ktorá sa nevyriešila.
Stačí, aby jedna osoba prítomná v konflikte odmietla riešiť problém, nevie ho riešiť alebo ho rieši neefektívne. „Neefektívne“ znamená po svojom – ohováraním a poškodzovaním hodnoty druhej osoby – obete. Objavia sa prvé schválnosti, žarty a správanie voči poškodenej osobe, ktoré sa vyhodnocujú ako náhody. Týchto „náhod“ pribúda a začína systematický proces zameraný proti obeti.
Intenzita útokov sa opakuje aspoň raz za týždeň alebo postupne stúpa. Doba trvania: minimálne šesť mesiacov. Tam však mobbing nekončí. Po šiestich mesiacoch často pokračuje ďalej – vtedy si už aj samotná obeť uvedomuje, že nejde o náhodu, ale o vedomé zákernosti a cielené správanie zo strany agresora a ďalších kolegov.
Deje sa to na vedomej úrovni agresora voči obeti, spočiatku bez vedomia samotnej obete – teda za jej chrbtom. Dôležitou súčasťou tohto procesu sú zamestnanci. Len vďaka nim agresor ďalej koná. Väčšinou sa pridávajú k nemu – zo spomínaného strachu, aby sa nestali obeťou oni sami.
Kolegovia, ktorí chcú zostať nezainteresovaní, si zatvárajú oči, zakrývajú uši, nerozprávajú. Myslia si, že sa tak dištancujú a nepodporujú agresora. Opak je pravdou – nikto si obeť nezastane. Agresorovi nikto nebráni a ten pokračuje až do konca – a tým je odchod zamestnanca z práce, výpoveď. To je cieľom mobbingu.
V sociálnej rovine sa väčšina kolegov dištancuje – prestávajú s obeťou komunikovať. Aj to je cielená praktika agresora: izolovať človeka od kolektívu. Pokračuje to vedome – a nikto mu v tom nebráni.
Kam smerujú poškodzujúce informácie? Od agresora a kolegov smerom k nadriadenému. Obsahom môže byť cielená informačná izolácia – napríklad neinformovanie o zmene termínu odovzdania podkladov, ukončenia alebo časovej zmene. Stačí ústna dohoda, ktorú sa má sprostredkovane obeti oznámiť. Kolegovia odkomunikujú, že úlohu splnili.
Nadriadený nie vždy má čas a záujem riešiť „žabomyšie“ nezhody medzi zamestnancami. Nie je reálne, aby overoval každú informáciu. Ak väčšina zamestnancov – alebo tí, čo majú vplyv – niečo potvrdia, obeť nemá šancu. Na svoju obranu má minimálnu šancu. A to je cieľom mobbingu.
Vrátime sa na začiatok – ujasniť si skrytú podstatu.
Text: A. Machatová, oddelenie služobnej psychológie CVP MV SR
Komentár
Nie každé pracovisko je bezpečné. A nie každý odchod je dobrovoľný. Mobbing a bossing rozkladajú kolektív, ničia dôstojnosť a vyháňajú ľudí z práce. Často sa to deje potichu, v zdanlivo „bežných“ vzťahoch, bez toho, aby sa problém pomenoval a riešil.
Odbory nemôžu zostať bokom. Každý prípad šikany na pracovisku je zlyhaním systému a zároveň výzvou pre nás všetkých. Prevencia a ochrana zamestnancov pred psychickým násilím nie sú len formálnou povinnosťou – sú jednou zo základných úloh odborov.
Odborový zväz polície v SR si na tom dlhodobo zakladá. Aj preto je dnes potrebná vyššia odborová angažovanosť na pracoviskách. Ak má mať zamestnanec oporu, musí cítiť, že sa niekto postaví aj za tých, ktorých hlas už nik nepočuje. Skôr, ako bude neskoro.
Ak máte pocit, že sa niečo podobné deje aj vám, neváhajte sa obrátiť na predsedu svojej základnej organizácie, na vedenie OZP v SR alebo – ak cítite, že problém presahuje rámec vašej ZO – môžete napísať aj do redakcie novín Polícia. Nie ste v tom sami.