Spoločný postup proti znižovaniu reálnych miezd

Predseda Odborového zväzu polície v SR Peter Jakubík sa dnes zúčastnil spoločného stretnutia a rokovania s vedením Odborového zväzu hasičov a Odborového zväzu príslušníkov ZVJS.

Predmetom rokovania bola koordinácia spoločného postupu v reakcii na zníženie reálnych miezd, ktoré po novom roku zasiahlo príslušníkov všetkých bezpečnostných zborov – Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru aj Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Cieľom je zosúladiť ďalšie kroky, vymeniť si aktuálne informácie a pripraviť spoločné aktivity na ochranu práv a oprávnených nárokov príslušníkov.

Spoločne sme silnejší.

 

TLAČOVÁ SPRÁVA

Odborového zväzu polície v Slovenskej republike po spoločnom rokovaní s Odborovým zväzom hasičov a Odborovým zväzom príslušníkov ZVJS

Bratislava, 11. február 2026

OZP v SR upozorňuje na reálny pokles čistej mzdy príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby ako aj civilných zamestnancov rezortu vnútra. S rovnakým problémom sa stretávajú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Odborový zväz polície v Slovenskej republike (OZP v SR) a Odborový zväz (OZ) hasičov po vyplatení miezd za január 2026 evidujú zvýšený počet podnetov od príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), príslušníkov Horskej záchrannej služby ako aj civilných zamestnancov rezortu Ministerstva vnútra SR, ktorí poukazujú na reálne zníženie čistej mesačnej mzdy v porovnaní s októbrom 2025.

Podľa predsedu OZP v SR Petra Jakubíka sa dopady konsolidačných opatrení môžu týkať až približne 200-tisíc zamestnancov pôsobiacich v štátnej službe a vo verejnom záujme, pričom v samotnom rezorte Ministerstva vnútra SR ide približne o 37-tisíc osôb. Aktuálne opatrenia vrátane zvýšenia odvodového zaťaženia majú podľa odborov priamy dopad na čisté mzdy. U policajtov na obvodných oddeleniach predstavuje pokles spravidla 30 až 60 eur mesačne, u vyšetrovateľov a príslušníkov centier podpory približne 38 až 70 eur. V špecializovaných útvaroch a na riadiacich pozíciách ide o desiatky až stovky eur, najmä v dôsledku vysokého objemu nadčasovej práce. Civilní zamestnanci rezortu evidujú pokles čistej mzdy v rozsahu približne 15 až 30 eur mesačne.

Podľa informácií podpredsedu odborového zväzu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) sa pokles čistej mzdy dotýka aj príslušníkov ZVJS, kde sa podľa doteraz zozbieraných údajov pohybuje približne v rozpätí 16 až 30 eur mesačne.

„Volajú mi rozhorčení policajti aj hasiči. Ide o reálny úbytok čistej mzdy, ktorý sa prejavil už v prvých výplatách tohto roka, a to bez adekvátnej kompenzácie,“ uviedol Jakubík.

Odborové zväzy zároveň upozorňujú na alarmujúci nepomer medzi rekordným zvýšením minimálnej mzdy a výškou základných tarifných platov vo verejnej správe. Minimálna mzda od 1. januára 2026 stúpla na 915 eur mesačne, čo predstavuje historicky najvyšší medziročný nárast o 99 eur. Tento vývoj vytvára výrazný tlak na úpravu platových taríf, keďže stále viac tarifných tried sa dostáva pod zákonom stanovenú hranicu.

V prípade Hasičského a záchranného zboru sa nástupná tarifná mzda v najnižšej triede pri praxi do dvoch rokov pohybuje na úrovni 837,50 eura, resp. 886,50 eura, čo znamená, že časť príslušníkov HaZZ začína pod úrovňou zákonom garantovanej minimálnej mzdy. V Policajnom zbore predstavuje základná tarifná mzda v 1. triede pri praxi do dvoch rokov 1 000,50 eura, teda len tesne nad hranicou minimálnej mzdy. Odborové zväzy upozorňujú, že pri pokračujúcom raste minimálnej mzdy a absencii systematickej valorizácie tarifných tabuliek hrozí, že aj policajné nástupné platy sa budú nebezpečne približovať zákonnému minimu, prípadne sa pod neho v horizonte niekoľkých rokov dostanú.

Problém sa pritom netýka len príslušníkov ozbrojených zložiek, ale aj civilných zamestnancov rezortu vnútra – referentiek, zapisovateliek, administratívnych pracovníkov okresných riaditeľstiev, pracovníkov klientskych pracovísk, upratovačiek či technického personálu. Viaceré platové triedy a stupne praxe sa nachádzajú hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy. Tú títo zamestnanci často  dosahujú len vďaka príplatkom alebo doplatkom z kolektívnych zmlúv, ktoré však nemajú slúžiť na dorovnávanie základnej tarify, ale na zhodnotenie náročnosti práce alebo pracovného výkonu.

Odbory sa preto pýtajú, či si štát skutočne myslí, že hodnota ochrany života, zdravia a majetku občanov stojí len na úrovni minimálnej mzdy, alebo či nejde o najvyššiu hodnotu, ktorú je potrebné adekvátne chrániť aj dôstojným finančným ohodnotením tých, ktorí túto službu vykonávajú.

Odborové zväzy konštatujú, že v rámci kolektívneho vyjednávania nedošlo k dohode s Ministerstvom vnútra SR na mechanizme, ktorý by zmiernil dopady konsolidačných opatrení, a očakávaná valorizácia miezd sa nepremietla do praxe. Odborové zväzy deklarujú záujem pokračovať v sociálnom dialógu, avšak ak nedôjde k spravodlivému riešeniu a zrozumiteľným odpovediam zo strany vlády a rezortu, sú pripravené využiť všetky zákonné prostriedky na ochranu práv príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a zamestnancov rezortu vnútra, vrátane protestných foriem.