Veľkonočné sviatky sú sviatkami kresťanskej nádeje
Veľkonočné sviatky sú sviatkami kresťanskej nádeje
Pred niekoľkými rokmi sme sa rozhodli s mojimi priateľmi zrealizovať pešiu púť do Santiaga de Compostela. Putovanie sme začali v osade Triacastel. Počas 6 dní sme prešli 144 km. Pred sebou sme mali cieľ, a to bol Chrám sv. Jakuba, v ktorom je pochovaný za oltárom sv. apoštol Jakub. Aj keď táto púť bola dosť namáhavá, stálo to za to. Konštatovali sme, že táto naša námaha sa premenila na radosť z toho, že sme dosiahli cieľ putovania a popri tom sme našli aj mnohé odpovede na naše konkrétne otázky, ktoré nás ‚omínali‘ a znepokojovali.
Pri našom putovaní sme sa stretli s mladou Fínkou. Putovala už tri mesiace. Hovorila nám, že mala veľmi dobre platenú prácu v nejakej medzinárodnej firme, hovorila niekoľkými jazykmi, pracovala od rána do večera a prácu si nosila aj domov. Po niekoľkých rokoch úplne vyhorela… stratila zmysel svojho života. Stále ju bolievala hlava a chrbát. Bolesti sa u nej neustále stupňovali. Nakoniec jej poradili vyhľadať psychiatra. Niekto jej však ešte odporučil putovanie do Santiaga de Compostela. Na pol roka si vzala neplatené voľno a vyštartovala. S úsmevom nám hovorila, že síce nohy má otlačené od chodenia, ale má čistú hlavu a nepociťuje už ani žiadne bolesti… „Pri putovaní som si uvedomila“ – hovorila – „že musím radikálne zmeniť spôsob života. Som šťastná, že som sa stretla s mnohými zaujímavými a hlboko premýšľajúcimi ľuďmi. Ďakujem za tento čas putovania, kedy som si mnohé otázky z môjho života mohla nanovo premyslieť, vyriešiť, pochopiť, ale predovšetkým znovu naplno precítiť, že milujem svoj život…“
Aj pôstny čas má pre nás rovnaký význam ako púť… Máme v tomto čase rozpoznať a hlbšie si uvedomiť svoj životný cieľ, porozumieť našej konkrétnej životnej situácii a nájsť zmysel nášho života. Len tak môžeme porozumieť sebe samým a žiť s chuťou a radosťou.
Pápež Benedikt poukazuje na to, aby sme sa nezamerali na kríž a hrob pri slávení Veľkej noci, ale aby sme mali na zreteli predovšetkým vzkrieseného Krista, ktorý z lásky k nám síce prijal kríž, utrpenie a smrť, ale nakoniec nám daroval nádej zmŕtvychvstania. Nádej, ktorá prekračuje všetko pominuteľné, všetko to, v čom môžeme uviaznuť a stratiť sa.
Tak ako spomínaná mladá Fínka pri putovaní do Santiaga de Compostela znovu našla seba a pocítila, že opäť sa dokáže tešiť zo svojho života, bola pre nás veľkou inšpiráciou v našom putovaní, tak aj my sa môžeme stávať povzbudením pre iných. Aby sme svojím životom svedčili o kresťanskej perspektíve, ktorá je predovšetkým perspektívou nádeje, perspektívou neba a teda večného života. Aby sme neboli zahľadení do pominuteľnosti, ale pokorne prekračovali brány večnosti.
Milé kolegyne a kolegovia, všetkým vám prajem, aby sme napriek tomu, že každý z nás kráča tou svojou neopakovateľnou cestou života, na ktorej sme možno zažili aj veľa bolesti, či sklamania, nestrácali nádej, ale s pomocou vzkrieseného Krista sme ju prinášali do svojich sŕdc, rodín a na naše pracoviská a aby sme napriek všetkému vedeli povedať životu ÁNO.
František Bartoš, policajný kaplán KR PZ v Nitre, foto: MV SR