Výkladové stanovisko ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre príslušníkov Horskej záchrannej služby

7. septembra 2023 admin

Vzťahy medzi sociálnymi partnermi v rámci podpísaných kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a kolektívnych zmlúv vo vzťahu k služobnému úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výkladové stanovisko.

Na základe požiadavky generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) adresovanej Odborovému zväzu polície v Slovenskej republike (ďalej len „OZP v SR“) počas rokovania k vyhodnoteniu kolektívnych zmlúv vyššie stupňa na rok 2023 za obdobie I. polroka konaného dňa 4. júla 2023, a síce o vytvorenie informačného „letáka“ s cieľom v budúcnosti predchádzať svojvoľnému a bez zákonnej opory realizovanému neopodstatnenému vykladaniu v platných kolektívnych zmluvách vyjednaných podmienok nadriadenými, Vám zasielame stručný výklad vzťahov medzi sociálnymi partnermi v rámci služobného úradu MV SR vyplývajúcich z Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Horskej záchrannej služby na rok 2023 (ďalej len „Kolektívna zmluva“).

Právo združovať sa v odboroch na ochranu svojich práv, či už hospodárskych alebo sociálnych, prislúcha každému. Osobitnú pozornosť musíme venovať čl. 36 písm. g) Ústavy SR, podľa ktorého sa zamestnancom, v tomto prípade príslušníkom Horskej záchrannej služby (ďalej len „HZS“) priznáva právo na kolektívne vyjednávanie s cieľom uzavretia kolektívnej zmluvy predstavujúcej sociálny zmier medzi rovnocennými sociálnymi partnermi.
Kolektívna zmluva je v súlade s § 5 zákona č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní aktom aplikácie práva extenzívnejšim než samotný zákonný predpis určujúci práva a povinnosti nad rámec zákonného predpisu stranám, ktoré sa dohodli na jej dodržiavaní.
Kameňom úrazu aplikácie Kolektívnej zmluvy v praxi v nadväznosti na zákon č. 315/2001 Z. z. o HaZZ sú hlavne povinnosti, ktoré z nej plynú zamestnávateľovi (služobnému úradu), a tým aj na jednotlivých úrovniach nadriadeným príslušníkom HZS. Nadriadení stále pravidelne zabúdajú alebo jednoducho sa doposiaľ nenaučili, že Kolektívna zmluva predstavuje inštitút sui generis a je prameňom práva rovnocenným ako ktorýkoľvek iný zákon. Nie je a nikdy ani nebola interným predpisom MV SR.
Na niekoľkých stranách si preto postupne rozoberieme niektoré nadriadenými neuplatňované alebo nesprávne uplatňované ustanovenia Kolektívnej zmluvy a následne odpovieme na „často kladené otázky“:

1. Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi podľa § 159 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z. o HaZZ“) vo vzťahu k príslušníkom HZS
Kolektívna zmluva je výsledkom konsenzu dotknutých strán, avšak v súlade s čl. 37 Ústavy SR nie je jedinou formou participácie zamestnancov (príslušníkov HZS) vo vzťahu k ich zamestnávateľovi (služobnému úradu). Konkrétne právne predpisy teda okrem akceptácie kolektívnej zmluvy upravujú aj ďalšie formy nepriamej participácie zamestnancov (príslušníkov HZS). Hovoríme o práve na spolurozhodovanie, práve na prerokovanie, ale aj o práve na informácie či práve na kontrolnú činnosť (viď.: § 159 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ).

Tieto práva sú všeobecné a majú oporu aj v zákone č. 315/2001 Z. z. o HaZZ, a to konkrétne v § 159 tohto zákona. V tomto ustanovení možno vzhliadnuť príkladné zasadenie práva na spolurozhodovanie, práva na prerokovanie, práva na informácie ako aj práva na výkon kontrolnej činnosti zo strany odborových orgánov, tak ako to predpokladá nielen Európska sociálna charta, ale aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach či Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem č. 144, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154, Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91, atď., a v neposlednom rade aj čl. 36 a 37 Ústavy SR a samozrejme pracovno-právna teória.

Zákon č. 315/2001 Z. z. o HaZZ v § 159 nadriadeným (§ 13 ods. 2, s poukazom na § 49 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ) prikazuje realizovať súčinnosť s odborovými orgánmi a uskutočňovať ju najmä tým (teda nie iba tým), že vykonávajú spoločnú kontrolu dodržiavania podmienok na vykonávanie štátnej služby, vopred prerokúvajú právne predpisy (služobné predpisy), opatrenia na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby, ale i tie opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu príslušníkov HZS upravujúce služobný pomer príslušníkov HZS, nezabúdajúc na podklady potrebné na zostavenie systemizácie príslušníkov HZS na príslušný kalendárny rok (viď čl. 2 ods. 6 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov HZS na rok 2023), ako aj delegovanie členov Odborového zväzu pracovníkov Horskej záchrannej služby do svojich poradných orgánov (viď taktiež čl. 2 ods. 5 Kolektívnej zmluvy) týkajúcich sa najmä hmotného (vychádzajúc z princípu ekvity v súlade s čl. 4 ods. 2 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov HZS na rok 2023 poskytne služobný úrad odborovému zväzu záchranárov návrh rozpočtu mzdových prostriedkov a aktuálnu informáciu o ich čerpaní v komparácii s čl. 4 ods. 3 Kolektívnej zmluvy ), sociálneho a rekreačného zabezpečenia príslušníkov. Za týmto účelom je povinný služobný úrad poskytnúť príslušnému sociálnemu partnerovi všetky potrebné informácie, konzultácie a podklady.

Z dikcie ustanovenia § 159 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ vyplýva, že odborový orgán má právo, dokonca pri doslovnom výklade, povinnosť súčinnosti so služobným úradom. Nadriadený musí súčinnosť s príslušným odborovým orgánom zrealizovať a s prihliadnutím na § 159 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ aj vykonať evidenciu realizácie súčinnosti, keďže je viazaný lehotou desiatich dní od doručenia žiadosti o takúto súčinnosť čakať a následne postupovať bez vyjadrenia príslušného odborového orgánu. Nadriadený nemá zákonnú možnosť nevyhovieť odborovému orgánu vykonať súčinnosť, ale práve naopak má povinnosť aj bez vyzvania odborového orgánu túto súčinnosť realizovať.
S prihliadnutím na vyššie uvedené je mylné sa zo strany nadriadených domnievať (tak ako tomu mimochodom bolo nedávno), že majú možnosť alternatívy, a teda aj nevyhovieť žiadosti odborového orgánu o súčinnosť.

Ustanovenie § 159 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ, nakoľko je najdôležitejším ustanovením upravujúcim oblasti súčinností sociálnych partnerov (mimo uzatvorenej Kolektívnej zmluvy), si rozoberme od návetia, čo do procesných pojmov, na drobné:

 povinný alebo inak povedané záväzný predstavuje kogentný výraz vyjadrujúci obligatórne splnenie predpísaného konania subjektom, ktorý má toto konanie zrealizovať. V tomto prípade nemá subjekt možnosť alternatívy v podobe nepovinnosti alebo čiastočnej povinnosti, ale musí konať predpísaným spôsobom, nakoľko konanie musí byť zrealizované. Zároveň v danom prípade konanie nie je naviazané na predchádzajúce aktivity sociálneho partnera v podobe ingerencie – výzvy takto konať zo strany služobného úradu.
 prerokovanie predstavuje diskusiu dvoch alebo viacerých ľudí na tému, ktorú určí zákon či iný právny predpis alebo ktorú si sami zvolia za účelom výmeny názorov a ideí, ktorá sa uskutočňuje zrozumiteľným spôsobom, vo vhodnom čase, s primeraným obsahom a s cieľom dosiahnuť dohodu.
 príslušný odborový orgán je odborový partner prislúchajúci riaditeľovi služobného úradu ktorým je predseda Odborového zväzu pracovníkov Horskej záchrannej služby.
 väčší počet príslušníkov nepredstavuje synonymum pojmu „väčšina príslušníkov“ ako sa možno niekto domnieva, ale ide o právne neurčitý pojem, ktorý zákonodarca používa v právnom predpise na formálne vyjadrenie všeobecného javu, avšak bližšie ho nešpecifikuje a ani nevymedzuje jeho obsah. Z hľadiska interpretácie (výkladu) právnej normy je preto potrebné vychádzať zo zmyslu, vysvetlenia, objasnenia obsahu a cieľa konkrétnej právnej normy. Analógiou legis, využitím zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon môžeme prijať názor, že väčším počtom príslušníkov sa rozumejú napríklad viac ako tri osoby.
 podklady potrebné na zostavenie systemizácie sú zosumarizované dôvody, východiská, nakoľko záverom vždy predchádza nejaké konanie, myslenie či rozhodnutie teda odôvodnenie nejakej činnosti. Tieto dôvody alebo východiská tvoria základ a pilier ďalších postupov smerujúcich k dosiahnutiu cieľa. Preto nadriadený predkladá podklady, aby sa s nimi mohol odborový orgán oboznámiť a následne, aby mal jemu imanentnou ingerenciou, formou prerokovania do tejto činnosti možnosť zasiahnuť.
Inštitúty v § 159 ods. 1 zákona č. 315/2001 z. z. o HaZZ nemožno zo strany nadriadeného neaplikovať.
K forme komunikácie medzi odborovým orgánom a nadriadeným dodávame, že zákon túto neupravuje a ponecháva ju na autonómnu dispozíciu oboch strán. Je preto na sociálnych partneroch, akú formu komunikácie si v predmetnom vhodnom čase určia. Je však odporúčané, aby komunikácia prebehla písomnou formou, nakoľko na samotné doručenie žiadosti o súčinnosť zo strany nadriadeného sa viaže lehota podľa § 159 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ v temporalite desiatich pracovných dní, počas ktorej ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí, nadriadený postupuje bez stanoviska.
K frekvencii realizácie foriem súčinnosti podľa § 159 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ uvádzame, že od počiatku sociálneho dialógu je úlohou sociálnych partnerov na konkrétnych úrovniach (viď čl. 2 ods. 2 Kolektívnej zmluvy) určiť si tzv. „vhodný čas“ realizácie zmienených zákonných povinností nadriadených príslušníkov HZS voči odborovému orgánu (Odborovému zväzu pracovníkov Horskej záchrannej služby), a teda aj periódu vykonávania týchto prerogatív z jeho strany.

2. Kolektívna zmluva

Charakter kolektívnej zmluvy
Je v záujme zamestnávateľa, MV SR, zastúpeného príslušným ministrom, ako aj OZP v SR a v neposlednom rade Odborového zväzu pracovníkov Horskej záchrannej služby, aby došlo k naplneniu § 189 zákona č. 315/2001 Z. z o HaZZ, a síce k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy. Aj zamestnávateľ by mal vidieť výhody uzatvorenia kolektívnej zmluvy, keďže je neodškriepiteľné, že vo vzťahu k zamestnancom (príslušníkom HZS) ide nielen o motivačný ale aj o stabilizačný prostriedok, a to bez nutnosti „otvárania“ zákona a legislatívnych zmien.
Obe strany, OZP v SR (čl. 2 ods. 1 Kolektívnej zmluvy) ako aj MV SR, vstupujú do rokovaní o kolektívnom vyjednávaní s cieľom a za použitia princípu extenzie, princípu rovnakého zaobchádzania a princípu proporcionality upraviť rozšírenie výhodnejších podmienok pre zamestnancov (príslušníkov HZS) oproti zákonnému predpisu.
Výsledkom posledného kolektívneho vyjednávania medzi OZP v SR a MV SR bolo uzatvorenie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov HZS na rok 2023. Zamestnávateľ (služobný úrad) a OZP v SR podpisom kolektívnej zmluvy na seba prevzali povinnosti nad rámec zákona a zároveň akceptovali práva, ktoré im takto vznikli. MV SR znenie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov HZS na rok 2023 vydalo ako vykonávací právny predpis ministerstva.
Opakujeme, že podstatou extenzívnej povahy kolektívnej zmluvy je rozširovanie zákonom určených práv a povinností, tak na strane zamestnancov (príslušníkov HZS), ako aj na strane zamestnávateľa (služobného úradu). Kolektívna zmluva určuje nové práva a povinnosti obom stranám tohto zmluvného vzťahu bez toho, aby ich v takej či onej podobe a rozsahu zákon poznal. Ide o prenesenú záväznosť jej obsahu zo zákona, a teda ona sama neprecizuje zákon, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom (služobným úradom) a zamestnancom (príslušníkom HZS) a nemá ani povahu podzákonného právneho predpisu ale sama je prameňom práva.
Často kladené otázky pri realizácií ustanovení kolektívnej zmluvy:
Otázka č.1: KTO BUDE ČLENOM PORADNÝCH ORGÁNOV NA STRANE ODBOROVÉHO ORGÁNU?
Čl. 2 ods. 5 Kolektívnej zmluvy explicitne vymedzuje na koho sa pôsobnosť Kolektívnej zmluvy vzťahuje a koho táto zaväzuje a komu dáva oprávnenia.
Na jednej strane je týmto subjektom MV SR, ktoré zaviazal svojím podpisom minister a na strane druhej je ním OZP v SR ako zastupiteľský subjekt príslušníkov HZS združených v Odborovom zväze pracovníkov Horskej záchrannej služby v služobnom pomere k MV SR (§ 12 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ). MV SR na seba prevzalo povinnosti vyplývajúce z Kolektívnej zmluvy a zaviazalo sa ich prostredníctvom nadriadených príslušníkov HZS aj plniť.
Podľa čl. 2 ods. 2 Kolektívnej zmluvy je odborovým partnerom riaditeľa služobného úradu predseda Odborového zväzu pracovníkov Horskej záchrannej služby. Zároveň v čl. 2 ods. 1 Kolektívnej zmluvy služobný úrad uznal OZP v SR za najvyšší odborový orgán oprávnený zastupovať príslušníkov HZS pri kolektívnom vyjednávaní.

Z vyššie uvedeného vyplýva:- sociálnym partnerom riaditeľa služobného úradu je predseda Odborového zväzu pracovníkov Horskej záchrannej služby, – sociálnym partnerom podľa Kolektívnej zmluvy pri aplikácii § 189 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ je predseda OZP v SR, alebo ním poverená osoba.
Subjekty zamestnávateľa (služobného úradu) najmä subjekt uvedený v čl. 2 ods. 2 Kolektívnej zmluvy menujú do svojich poradných orgánov ale i poradných orgánov kreovaných ich podriadenými v ich riadiacej pôsobnosti povereného zástupcu OZP v SR, ktorým je predseda Odborového zväzu pracovníkov Horskej záchrannej služby.

ODPOVEĎ NA OTÁZKU Č. 1: AK SA PORADNÝ ORGÁN KREUJE NA ÚROVNI RIADITEĽA SLUŽOBNÉHO ÚRADU ALEBO ORGANIZAČNÝCH ZLOŽIEK V JEHO PÔSOBNOSTI, ČLENOM PORADNÉHO ORGÁNU JE PREDSEDA ODBOROVÉHO ZVAZU PRACOVNÍKOV HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY.

OTÁZKA Č.2: V AKEJ POZÍCIÍ VYSTUPUJE ZÁSTUPCA ODBOROVÉHO ORGÁNU NA ZASADNUTÍ PORADNEHO ORGÁNU?

V nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenie zástupcu odborového orgánu do poradných orgánov podrobnejšie upravuje čl. 2 ods. 5 Kolektívnej zmluvy. Sociálny partner – zástupca odborového orgánu je:
ad 1/ členom poradného orgánu – nie hosťom, nie čestným členom, ani iným subjektom; ad 2/ nereprezentuje žiaden riadiaci úsek v pôsobnosti nadriadeného s personálnou pôsobnosťou, ale reprezentuje príslušníkov HZS pracujúcich v personálnej pôsobnosti nadriadeného.
OZP v SR a Odborový zväz pracovníkov Horskej záchrannej služby sú odborovými zväzmi s vlastnou právnou subjektivitou, pričom v kolektívnych vzťahoch vystupuje OZP v SR ako jeden zo subjektov štátnozamestnaneckých vzťahov služobného pomeru príslušníkov HZS. Ani jeden zo zväzov nie je podriadený nadriadeným zaradeným v štruktúre HZS, ale práve naopak je rovnocenným subjektom pracovného práva. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že nadriadený nemôže od rovnocenného subjektu pracovného práva, svojho sociálneho partnera vyžadovať akékoľvek referovanie alebo predkladanie návrhov o tom, ako a v akom rozsahu bude pôsobiť odborová organizácia.
ODPOVEĎ NA OTÁZKU Č. 2: ZÁSTUPCA ODBOROVÉHO ORGÁNU JE ČLENOM PORADNÉHO ORGÁNU ZRIADENÉHO RIADITEĽOM SLUŽOBNÉHO ÚRADU, NIE HOSŤOM, ANI ČESTNÝM ČLENOM ČI INÝM SUBJEKTOM.

OTÁZKA Č. 3: KEDY SA VYJADRUJE K NÁVRHOM VĚOBECNE ZÁVAZNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV A INTERNÝCH PREDPISOV ODBOROVÝ ZVAZ PRACOVNÍKOV HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY?

Poskytnutie možnosti Odborovému zväzu pracovníkov Horskej záchrannej služby zo strany nadriadených vyjadrovať sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov vymedzuje čl. 2 ods. 6 Kolektívnej zmluvy ako povinnosť a zároveň sa v blanketnej parcialite tejto normy odvoláva na § 159 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ.
Na tomto mieste je potrebné opäť uviesť, že i keby nedošlo k úprave predmetného inštitútu súčinnosti medzi služobným úradom a jeho sociálnym partnerom v Kolektívnej zmluve, § 159 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ veľmi jasne precizuje povinnosť nadriadeného prerokovať, a to vopred (nie neprerokovať, možno prerokovať alebo prerokovať ex post), služobné predpisy týkajúce sa služobného pomeru príslušníkov HZS, ako aj opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu príslušníkov HZS.
Podľa § 159 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o HaZZ totiž platí cit.: „Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy“ služobných predpisov týkajúcich sa služobného pomeru, opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby, opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu príslušníkov a podkladov potrebných na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok.

ODPOVEĎ NA OTÁZKU Č. 3: V NÁVETÍ § 159 ODS. 1 ZÁKONA Č. 315/2001 Z. Z. O HAZZ ZÁKONODARCA JASNE URČIL POVINNOSŤ SLUŽOBNÉMU ÚRADU (NADRIADENÝM) PREROKOVAŤ TAXATÍVNE VYMEDZENÉ NÁVRHY, A PRETO SLUŽOBNÝ ÚRAD NEMÔŽE POSTUPOVAŤ INAK.

Záver
Na záver rekapitulujeme najpodstatnejšie z celého príspevku – OZP v SR a Odborový zväz pracovníkov Horskej záchrannej služby sú občianske združenia s vlastnou právnou subjektivitou, ktorú získali zaevidovaním na MV SR, OZP v SR je jedným zo subjektov sociálneho dialógu, nie sú súčasťou zamestnávateľa (služobného úradu), ani nadriadenou či podriadenou zložkou zamestnávateľa (služobného úradu), sú mu na rôznych stupňoch riadenia rovnými.