Zavádzajúca a neobjektívna analýza útvaru „Hodnota za peniaze“

Útvar hodnoty za peniaze, ktorý spadá pod Ministerstvo financií SR, má za úlohu posudzovať, analyzovať, navrhovať a vysvetľovať odbornej i laickej verejnosti to, akým spôsobom sú peniaze daňovníkov v štáte vynaložené. Cieľom je tiež interpretovať a posudzovať rozhodnutia v rámci verejných politík, investícií či prevádzky štátu.  

Cieľom projektu Hodnota za peniaze bolo vo verejných politikách hľadať priestor pre efektívnejšie využívanie verejných prostriedkov. Jedným z jeho výsledkov je aj spracovanie materiálu s názvom „Revízia výdavkov ministerstva vnútra (verejná správa a bezpečnosť)“.

Celý materiál, ktorý sa „tvári ako komplexná správa“, popisuje status quo a porovnáva údaje z rôznych krajín EÚ. Ilustruje ich vzájomné prepojenia a vzťahy, konštatuje konkrétne závery, a nakoniec navrhuje opatrenia, ktoré majú reformovať pravidlá a nastaviť procesy tak, aby bola vo verejnom sektore a pre verejný záujem zvýšená hodnota za peniaze.

Revízia sa však, v konečnom dôsledku, stala zmesou všetkého možného, iba nie tým, čím mala zrejme byť, a to výsledkom odborného skúmania. Už na samotnom začiatku nezohľadňuje historický vývoj polície na našom území ani synergiu k ozbrojeným zložkám, pričom ich porovnáva s inými štátmi.

Je vágnou, tendenčnou, zavádzajúcou, neobjektívnou, nekomplexnou, opakujúcou tie isté vety a slovné spojenia, ktoré vyvolávajú falošné dojmy o príživníctve príslušníkov PZ v našej spoločnosti, o ich nadpriemernom ohodnotení a sociálnych benefitoch. Vo väčšine prípadoch revízia pracuje len s odhadmi a nesúrodými údajmi, a to najmä v  porovnávaní časových období či vybraných krajín. V niektorých častiach, dokonca, porovnávané údaje vzbudzujú dojem účelovosti.

Stačí spomenúť dve základné chybné premisy, z ktorých revízia vychádza a z toho odvodiť, buď jej miesto na smetisku dejín, alebo nutnosť ju prepracovať. Ako prvé, že sociálne zabezpečenie príslušníkov PZ je benefit a ako druhé, že ostatní občania na tento osobitný systém doplácajú.

K sociálnemu zabezpečeniu príslušníkov  PZ a výsluhovému dôchodku resultujeme, že nie je prvkom patriacim len príslušníkom PZ, ale je určený aj pre ďalšie ozbrojené zložky,  colníkov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže či Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Nie je preto na mieste hovoriť o benefite ale satisfakčnom inštitúte, bez ktorého by bol občiansky status príslušníkov PZ vzhľadom na obmedzenia Ústavou SR ako aj medzinárodnými zmluvami garantovaných ľudských práv a základných slobôd diskriminačný. Diskriminovať občana Slovenskej republiky len preto, že sa rozhodol pre tento typ služby je vo vyspelej spoločnosti neprípustným.

Príslušník PZ nemá právo združovať sa (v politických stranách a hnutiach), nemá právo na štrajk, nemôže podnikať, nemôže vykonávať ani inú zárobkovú činnosť okrem taxatívne vymedzených činností podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Sú mu upreté aj práva, ktoré bežný občan považuje za samozrejmé a ktoré dennodenne využíva a za pomoci ktorých sa aktívne zapája do politického života, čo policajt nemôže, pričom aj vo svojom vyjadrovaní musí zachovávať s tým súvisiacu  zdržanlivosť.

Premisa, že ostatná verejnosť musí na osobitný systém príslušníkov PZ doplácať je ilúziou, na ktorú by mohol byť pyšný aj David Copperfield. Sociálny systém príslušníkov PZ je absolútne sebestačným a ani jedným jediným Eurom naň nedopláca štát či občania.

Na rozdiel od civilného dôchodkového systému, ktorý je deficitný aj pri nízkych dôchodkoch v našej krajine a ktorý je z časti závislý na dotáciách zo štátneho rozpočtu. Zastávame preto názor, že práve civilný dôchodkový systém je vhodným na reformu a stabilizáciu, a to tak aby vykazoval sebestačnosť.

Súčasne je potrebné dodať, že považujeme za zavádzajúce konštatovanie, podľa ktorého sa výsledky reformy osobitného sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene  a doplnení niektorých zákonov z roku 2013 očakávajú až po roku 2038. Uvedené nie je pravda, keďže efekt prijatých zmien sa prejavuje už u príslušníkov PZ prijatých po roku 2008 a skôr, čoho dôkazom sú prechodné ustanovenia zmieneného zákona.

Zdôrazňujeme, že vlastný systém sociálneho zabezpečenia policajtov je absolútne bežný v krajinách EÚ, opak je výnimočným, čo potvrdzuje i revízia, dokonca, v niektorých krajinách, v ktorých bol zrušený, musel byť znovu zavedený.  

Je zjavné, že autori tohto dokumentu nielen, že nemali riadne preverený diapazón, ku ktorému zaujali stanovisko, ale ani nepoznali rozhodnutia vlády, pretože tak by vedeli, že scivilňovanie policajných tabuliek je v príkrom rozpore s uznesením vlády SR č. 649 zo dňa 14.10.2020, ktorým majú byť počty nielen príslušníkov PZ, ale aj civilných zamestnancov vo verejnom sektore každým rokom znižované o stanovený počet, pričom nimi navrhované scivilňovanie by ich naopak znásobilo. S predmetným obsahom materiálu Útvaru hodnoty za peniaze sa buď nestotožnil, alebo ho opomenul aj minister vnútra, ktorý organizačným opatrením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021 s účinnosťou od 1.2.2022, ako aj organizačným opatrením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 15/2021 nariadil vykonanie uznesenia vlády SR č. 649.