Zamyslenie k Veľkej Noci: Čo je pravda?

Čo je pravda? 

Otázka, ktorú položil Pilát na konci súdneho procesu Ježišovi. Aj dnes sa možno mnohí pýtajú: čo je pravda? Kto má dnes pravdu?

V období pred veľkonočnými sviatkami je celkom legitímne položiť si aj túto otázku.

Hovorí sa, že každý má svoju pravdu.

Pilát bol v úlohe sudcu. Jeho otázka v závere procesu s Ježišom, po rozhovore s ním a vypočutí sfanatizovaného davu akoby ukazuje, že ani on sám, v tom čo robí, nemá celkom jasno a nakoniec kvôli tomu, aby zabránil nepokojom, rezignuje a dáva za pravdu iným.

Prečo vôbec tento príbeh? Každý z nás je v živote postavený neraz aj do situácie, akej pravde uverí, do situácie, v ktorej je potrebné zaujať rozhodnutie. Od tohto rozhodnutia možno závisí osud niekoho ďalšieho, alebo aj samého seba. To je jedna rovina – rovina osobných vzťahov, medziľudská.

Tá druhá rovina je vo vzťahu Boh – človek. Pôstne obdobie nám ukazuje, aká je pravda o nás samých – ľuďoch. Tieto sviatky nás privádzajú k tomu, aby sme viac uvažovali o sebe, aby sme sa nebáli klásť si otázky o živote, o jeho zmysle, o tom, čo považujeme za podstatné v našich životoch a zároveň aj vnímali odpovede, ktoré mám kresťanské posolstvo prináša a ktoré nám dokážu priblížiť lepšie pochopenie podstaty nášho života.

Svedectvo Biblie, jej príbehy hovoria o človeku, ktorý keď sa nepridŕža Božích prikázaní, je skôr náchylný robiť viac zla, ako dobra.

Človek dokáže zaiste vykonať veľa pekných a hodnotných vecí, ale vidíme aj to, koľko zla dokážeme dnes ako ľudia vo svete spôsobiť, koľko zloby a nenávisti šíriť, koľko rozličných neprávd dokážeme tolerovať…..

Aká je pravda o nás, o našom živote? Akí sme? Vo svetle Božieho slova spoznávame pravdu o sebe. Nie sme bez chyby,  nie vždy robíme správne rozhodnutia, nie vždy hovoríme tie správne slová, nie vždy vieme potešiť a pomôcť, neraz sa nás zmocňuje hnev, závisť, neprajnosť, nie sme dokonalí….., no predsa sme Bohom nekonečne milovaní.  On nám vo svojom slove ukazuje, aký pekný, radostný a pokojný by mohol byť ľudský život, keby sa ľudia nechali viesť v živote programom Božej lásky. Lásky, ktorá prišla na svet v betlehemskom dieťati a teraz z lásky pre záchranu človeka zomiera na dreve golgotského kríža.

Niektorí si povedia: toto ja nepotrebujem počúvať, ja pre svoj život nepotrebujem Boha. Áno, človek má na takéto rozhodnutie právo. Treba sa však zároveň opýtať, ako vyzerá takýto život človeka, čím je naplnený, čo je pre neho normou rozlišovania medzi dobrom a zlom.

Čo je podstatné pre tvoj život?  Akými princípmi a zásadami sa riadiš? Niekedy nadobúdam pocit, že viac túžime uplatňovať to starozmluvné – oko za oko a zub za zub a radi to ešte znásobíme. Akoby sme ďalej už nedočítali….

Pán Ježiš nás pozýva k úplne inej kvalite života, k úplne iným princípom vzájomných vzťahov.

Ľudské pravdy sa menia, tá Božia mení ľudí. Pravda o Božej láske, je nemenná a oslobodzujúca. Aj pre mňa znie, že Boh ma má nekonečne rád. Ponúka aj mne život, v ktorom môžem byť slobodný od  konania zla, a dáva mi dostatok síl pre konanie dobra.

Aký význam v tom všetkom má Kristovo utrpenie, jeho smrť a vzkriesenie, ktoré sú obsahom veľkonočných sviatkov?

Z pohľadu veriaceho človeka – absolútny. To všetko, o čom nám hovoria tieto sviatky, sa nás dotýka. Tematizujú hraničné situácie života – zradu, sklamanie, nepochopenie, zlobu, nenávisť, klamstvo, strach,  ale aj pochopenie, nádej, odpustenie, nový začiatok. Ich obsah má čo povedať v prežívaní našich nádejí, strachov, sklamaní, ale aj radostí.

A ich príbeh vo vzkriesení ukazuje, že posledné, definitívne slovo nemá zlo, nenávisť a smrť, ale Božia láska. Tá sa ponúka pre život každého jedného aj dnes.

Prajem všetkým vám požehnané prežitie sviatočných dní.

Milan Petrula, riaditeľ Úrad ekumenickej pastoračnej služby MV SR, foto: MV SR