Novela zákona o obecnej polícii môže prehĺbiť krízu bezpečnostného systému SR

Článok z novín POLÍCIA 7/2025

Po zriadení žandárskeho zboru sa opäť otvára legislatívna téma, ktorá môže mať vážne dôsledky na stabilitu a jednotu bezpečnostného systému Slovenskej republiky. Tentoraz ide o novelu zákona o obecnej polícii, ktorá podľa názoru Odborového zväzu polície v SR nielenže neprispieva k zlepšeniu bezpečnostnej situácie, ale naopak, hrozí, že ešte viac prehĺbi chaos a neistotu v už aj tak napätom bezpečnostnom prostredí.

Návrh novely zároveň neprimerane zasahuje do postavenia Policajného zboru ako hlavnej štátnej bezpečnostnej zložky a oslabuje jeho autoritu aj funkčnú integritu. Zarážajúce je, že namiesto snahy o komplexnú koncepciu vnútornej bezpečnosti štátu a stabilizáciu Policajného zboru, prichádzajú legislatívne iniciatívy, ktoré môžu mať za následok ďalší odchod príslušníkov zo služby a prehĺbenie problémov, ktorým Policajný zbor čelí.

Ministerstvo vnútra ako predkladateľ zákona argumentuje, že návrh je v súlade s Programovým vyhlásením vlády. Popritom však zabúda na záväzky, ktoré z tohto vyhlásenia vyplývajú voči jeho vlastným príslušníkom Policajného zboru. Prioritou by preto malo byť najskôr vyriešiť krízový stav v PZ, pozametať si pred vlastným prahom a až následne sa zaoberať menej významnou otázkou postavenia obecnej polície.

Ministerstvo vnútra tak nielenže neuprednostnilo riešenie situácie „doma“, ale postavenie Policajného zboru nie je súčasťou novely vôbec. Tým vedenie rezortu fakticky potvrdilo svoj skrytý zámer posilniť menej odbornú, slabšie kontrolovanú a politicky riadenú civilnú zložku – obecnú políciu – na úkor profesionálnej, odborne pripravenej a rokmi overenej služby príslušníkov Policajného zboru.

OZP v SR sa preto aktívne zapojil do vnútrorezortného pripomienkového konania, v ktorom upozornil na viacero závažných a systémových nedostatkov návrhu. S ľútosťou zároveň konštatuje, že doteraz neboli splnené žiadne záväzky Programového vyhlásenia vlády voči policajtom. Nesplnené zostávajú aj predvolebné sľuby, podľa ktorých sa mali policajti „už čoskoro“ mať lepšie, ak vydržia. Policajti vydržali, no namiesto zlepšenia podmienok sú svedkami vytvárania a posilňovania alternatívnych bezpečnostných štruktúr – či už pod vedením ministerstva obrany (žandári), alebo miest a obcí (obecná polícia). Ako by im vedenie tohto štátu odkazovalo: Na vás nezáleží!

Viac právomocí, menej povinností

Jedným z najzásadnejších problémov navrhovanej novely je zverenie rozšírených oprávnení obecným a mestským policajtom, ktorí sú podľa platného právneho rámca civilnými zamestnancami obce alebo mesta. Zatiaľ čo príslušníci Policajného zboru musia prejsť viacstupňovým výberovým konaním, psychologickým hodnotením, fyzickými previerkami a absolvovať odbornú prípravu pod kontrolou štátu, v prípade obecnej polície ide o výrazne nižšie štandardy výberu aj prípravy.

Výberové konania na pozície v obecnej polícii sú v súčasnosti fakticky v rukách jediného človeka – náčelníka mestskej či obecnej polície, ktorého funkcia je spravidla politicky podmienená. Absencia nestranného a odborného dohľadu nad výberom týchto osôb vyvoláva vážne pochybnosti o personálnej kvalite a odbornej pripravenosti osôb, ktorým by mali byť zverené nové, rozšírené právomoci.

Forma a rozsah psychologických vyšetrení, fyzických previerok či odborného výcviku v rámci obecnej polície neodzrkadľujú reálne potreby výkonu bezpečnostnej zložky v modernom právnom štáte. Navrhovaná novela tak nielenže podkopáva jednotnosť systému vnútorného poriadku a bezpečnosti, ale zároveň otvára priestor na zníženie odbornosti a profesionality pri výkone právomocí, ktoré by mali byť výhradne v rukách kvalifikovaných štátnych orgánov. Prečo by mal niekto podstupovať náročný výber, keď rovnaké právomoci získa mestský policajt bez akejkoľvek námahy?

Mestská polícia – ozbrojená zložka primátora?

Závažným rizikom návrhu je aj vytváranie paralelného bezpečnostného systému, ktorý bude fungovať mimo jednotného velenia, bez koordinácie s Policajným zborom, integrovaným záchranným systémom alebo spravodajskými službami. Práve táto roztrieštenosť je v bezpečnostnej architektúre štátu mimoriadne nebezpečná. Bez jasného metodického vedenia, jednotného systému výcviku, prístupu k relevantným databázam či zákonného dohľadu hrozí vznik bezpečnostných „čiernych dier“, v ktorých bude výkon poriadku nekontrolovaný, nekoordinovaný a právne sporný.

Politická podriadenosť náčelníkov obecných polícií starostom či primátorom vytvára reálne riziko ich zneužitia na účely osobných alebo mocenských konfliktov. V malých obciach a mestách, kde sú vzťahy medzi občanmi často osobné a prepojené, môže mestská polícia slúžiť na selektívne vynucovanie práva, nátlak voči nepohodlným občanom alebo aktivistom, prípadne na ochranu záujmov konkrétnych skupín spojených s vedením obce či mesta. Takýto stav je v priamom rozpore s nestranným výkonom verejnej moci, oslabuje dôveru občanov v systém a potenciálne ohrozuje právny štát.

Návrh zákona zároveň počíta s výrazným rozšírením právomocí obecnej polície v oblasti cestnej premávky, konkrétne pri meraní rýchlosti. Táto požiadavka je dlhodobo presadzovaná Združením miest a obcí Slovenska. Hoci takáto zmena môže v niektorých prípadoch prispieť k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky, zároveň hrozí, že sa obecné a mestské polície začnú jednostranne zameriavať takmer výlučne na túto oblasť, čím bude trpieť výkon ostatných úloh, napríklad dohľad nad verejným poriadkom či kontrola dodržiavania VZN. Závažným problémom je aj to, že sa v návrhu presadilo, aby výber meraných úsekov nebol v kompetencii dopravných inšpektorátov Policajného zboru, ale výlučne v rukách obcí. Paradoxom pritom je, že tá istá vláda v novele zákona o cestných komunikáciách presadila posilnenie právomocí PZ nad cestnou sieťou miest a obcí – zatiaľ čo v tejto oblasti ich kompetencie oslabuje. Po novom teda dopravné inšpektoráty nemusia mať ani vedomosť o tom, kde sa bude rýchlosť merať. Takéto nastavenie ohrozuje jednotnosť a odbornosť dopravného dozoru.

Ako realistické riešenie sa javí možnosť zavedenia úsekového merania rýchlosti na miestach, kde už obce disponujú technológiami, napríklad pri vjazdoch do obcí, kde sa radary nachádzajú dlhodobo. Umožnilo by to efektívnu prevenciu bez toho, aby bola ohrozená vyváženosť a zákonnosť výkonu obecnej polície.

Streľba do vlastnej nohy

Novela zákona o obecnej polícii prichádza v čase, keď Policajný zbor čelí viacerým dlhodobo neriešeným problémom – personálnemu podstavu, ktorý zvyšuje tlak na zostávajúcich policajtov, a nedostatočnému finančnému aj materiálno-technickému zabezpečeniu.

Namiesto systémového zlepšovania podmienok v Policajnom zbore sa štát rozhodol rozvíjať alternatívnu ozbrojenú zložku, ktorá má mať vlastný sociálny systém, výhody a kompetencie. Tento krok môže ešte viac zvýšiť tlak na príslušníkov PZ a prehĺbiť už existujúci kritický personálny stav.

Závažné dôsledky hrozia aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Úvahy o presunutí celej agendy, napríklad poriadkovej polície, vrátane tabuľkových miest do obecnej polície, môžu zásadne ohroziť stabilitu systému výsluhového zabezpečenia príslušníkov PZ. OZP v SR preto jednoznačne odmieta akékoľvek snahy o odoberanie tabuľkových miest z Policajného zboru, prípadne dokonca o presun celých oddelení. Zodpovední by mali zvážiť dôsledky takýchto krokov skôr, než sa o nich vôbec začne uvažovať.

OZP v SR: Odložiť novelu alebo radikálne prepracovať!

Na základe všetkých uvedených dôvodov Odborový zväz polície v SR vyzýva na zásadné prepracovanie novely zákona o obecnej polícii. Tento zákon by podľa OZP v SR nemal byť prijatý bez súbežného a systémového riešenia krízovej situácie v Policajnom zbore.

Zároveň OZP v SR požaduje zachovanie dominantného postavenia Policajného zboru ako ústredného bezpečnostného orgánu štátu, určenie jasnej hranice kompetencií medzi Policajným zborom a obecnou políciou, zníženie rozsahu zásahových oprávnení obecnej polície, zavedenie centrálneho dohľadu nad výkonom jej právomocí a zaručenie odbornej prípravy porovnateľnej so štandardmi Policajného zboru.

OZP v SR zároveň trvá na legislatívnej koordinácii medzi jednotlivými zákonmi upravujúcimi bezpečnostné zložky, na zaradení hodnotenia dopadov tohto zákona na personál, rozpočet a sociálne systémy PZ do doložky vybraných vplyvov, ako aj na urýchlenom naplnení bodov 88 a 89 Programového vyhlásenia vlády, ktoré sa týkajú reforiem a stabilizácie Policajného zboru.

Bez týchto krokov bude prijatie zákona o obecnej polícii predstavovať vážny zásah do súčasnej bezpečnostnej štruktúry Slovenskej republiky a prinesie ďalšie oslabenie dôvery príslušníkov Policajného zboru v tento štát.